Súčasné varovanie

Zistenia nielen vysvetľujú, ako vznikli moderné oceánske ekosystémy, ale ponúkajú aj varovný pohľad na to, ako by dnešné otepľovanie oceánov mohlo ovplyvniť morský život.

Zhruba pred 252 miliónmi rokov vymieranie z Permu a Triasu, často nazývané „Veľké vymieranie“, vyhladilo asi 96 percent morských druhov a 70 percent suchozemských živočíchov. Skaza však nebola rovnomerne rozložená na strome života.

Pred vyhynutím dominovali na starovekom morskom dne asi 280 miliónov rokov ramenonožce, ktoré sa podobajú muškám, spolu s morskými ľaliami (krinoidmi) a inými živočíchmi žijúcimi na dne.

Po katastrofe boli tie kedysi dominantné skupiny takmer eliminované. Naproti tomu zmizla len asi polovica mäkkýšov vrátane lastúrnikov a slimákov.

Tie, ktoré prežili, spolu s rybami a ostnokožcami, ako sú hviezdice a ježovky, pokračovali v ovládnutí zemských oceánov, čo je vzor, ​​ktorý pokračuje dodnes.

Štúdia, publikovaná 6. júla v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, je prvou, ktorá kombinuje biologické údaje zo skupín zničených vyhynutím a tých, ktoré prežili.

Výrazný rozdiel

Výsledky poukazujú na jeden hlavný rozdiel: druhy, ktorých metabolizmus sa menej dokázal vyrovnať s teplejšou vodou chudobnou na kyslík, trpeli najvyššou mierou vyhynutia.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo metabolizmus rozhodol o prežit...

El Niño sa prejavuje prerušením inak obvyklého kolobehu teplej a studenej vody v rovníkových oblastiach Tichého oceánu. Za bežných okolností tlačia prevažujúce východné vetry teplé vodné masy smerom na západ, od pobrežia Južnej Ameriky k Ázii a Austrálii.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako El Niño mení prúdenie vody v Pacifiku.
• Prečo by belšie oblaky mohli jav oslabiť.
• Koľko lodí by si zásah vyžadoval.
• Aké riziko by prinieslo silnejšie La Niña.

Dostupné pre predplatiteľov

Európe hrozí v čase otepľovania ľadové ochladenie, tvrdia vedci. Zdanlivý paradox dáva až desivo dobrý zmysel

Aká je pravdepodobnosť

V štúdii, ktorá ešte neprešla recenziou, vedci použili klimatický model na odhad pravdepodobnosti, s akou je atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC), ktorej kľúčov-ou súčasťou je Golfský prúd, „odsúdená“ na kolaps.

Na základe konzervatívnych predpokladov o topení grónskeho ľadovca – kľúčového faktora spomaľovania AMOC – odhadujú 10-percentnú pravdepodobnosť, že k zrúteniu určite dôjde, pričom v najhoršom scenári emisií sa táto pravdepodobnosť do roku 2100 zvýši na 80 percent. Zistenia sú v súčasnosti k dispozícii na predprintovom serveri Earth ArXiv.

Klasické leto

Po týždňoch, počas ktorých kraľovalo najmä horúce a suché počasie, teraz prináša najnovší 15-dňový výhľad modelu ECMWF príjemnú zmenu.

V článku sa ešte dočítate:

• Aké teploty prinesie najbližších pätnásť dní.
• Kde môže napršať najviac zrážok.
• Kedy sa môžu horúce dni vrátiť na juh.

Dostupné pre predplatiteľov

„Le...

Kedy bude najteplejšie

„Najvyššiu teplotu vzduchu 35 stupňov očakávame na juhu prakticky len v piatok a tých lokalít nebude veľa. Iné dni bude teplota nižšia ako 35 stupňov,“ uviedol pre HN meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Norbert Polčák.

V stredu bude oblačnosti viac a budú aj zrážky, ale vo štvrtok bude maximum 28 až 33 stupňov, v piatok 33 až 35, pod Tatrami 28 stupňov.

V článku sa ešte dočítate:

• Kedy bude tento týždeň najteplejšie.
• Prečo výstrahy potrvajú len krátko.
• Kedy môžu búrky prin...

Fenomén El Niño rýchlo silnie, prinesie extrémne počasie a vlny horúčav, varujú meteorológovia

Nový rekord

Teraz to vyzerá, že tento El Niño by mohol stanoviť nový rekord v maximálnej intenzite, čo by mohlo mať potenciálne katastrofálne dôsledky na extrémne poveternostné javy, ktoré ovplyvňuje po celom svete.

El Niño sa v priebehu najbližších mesiacov v tropickom Tichom oceáne pravdepodobne rýchlo zosilní a podľa predpovedí by mal dosiahnuť najvyššiu úroveň intenzity v čase svojho vrcholu na konci jesene až začiatkom zimy, varujú meteorológovia.

V bežnej reči sa mu už hovorí „Super El Niño“. Len zopár javov dosiahlo takúto úroveň intenzity v posledných niekoľkých desaťročiach, pričom k najnovšiemu došlo v rokoch 2015 až 2016.

Niektoré počítačové modely však teraz predpovedajú, že tento El Niño by mohol byť silnejší ako akýkoľvek iný jav, a to aspoň od roku 1950.

„Myslím, že je možné povedať, že v závislosti od modelu sú tieto predpovede takmer bezprecedentné,“ uviedol pre CNN Michael Tippett, vedec v oblasti atmosférických vied na Kolumbijskej univerzite.

Veľké rozdiely

Za vlnu horúčav sa podľa neho považuje také obdobie, počas ktorého sa vyskytne päť za sebou idúcich tropických dní, to znamená Tmax 30 °C a viac, a aspoň jeden supertropický deň - Tmax 35 °C a viac.

„Posledná vlna horúčav teda na území Slovenska skončila na prelome júna a júla. Odvtedy sme si na Slovensku veľa teplých dní neužili,“ uviedol SHMÚ.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa počasie bude líšiť podľa regiónov.
• Kde sa tropické dni môžu udržať najdlhšie.
• Prečo východ nemusí dosiahnuť tridsať stupňov.
• Ako môžu lokálne búrky spôsobiť záplavy....

„Všeobecne sme pozorovali, že naše širšie štatistické odhady prinášajú vyššie čísla ako priame hlásenia z terénu, pri tých totiž často dochádza k opomenutiu ľudí, ktorí zomreli v dôsledku horúčav, ale nie je u nich zrejmé, že príčinou boli práve vysoké teploty,“ povedal New Scientistovi Christopher Callahan z Indianskej univerzity.

Komentoval pritom vlastný odhad následkov šiestich rekordne teplých dní na starom kontinente. Využil k nemu štatistický model, ktorý zverejnil s tímom ďalších vedcov už vlani.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa odhady obetí tak výrazne líšia.
• Ktoré krajiny mohli mať najviac úmrtí.
• Prečo vlhkosť zvyšuje nebezpečnosť horúčav.
• Ako zmena klímy posunula hranice rizika.

Dostupné pre predplatiteľov

Pod najnovším odhadom je podpísaný sám. Rukopis článku visí na webe zenodo.com. Zatiaľ ešte čaká, kým prejde recenzným konaním. Je k nemu preto treba pristupovať opatrne. Jeho obsah sa pred oficiálnym zverejnením vo vedeckom časopise môže ešte zmeniť.

Callahan v článku odhadol počet úmrtí na starom kontinente súvisiacich s horúčavou medzi 22. a 28. júnom na 20 390. Uvádza však k tomu aj štatistické rozpätie. Skutočný počet obetí sa podľa neho mohol pohybovať medzi 17 201 a 25 141.

Nová tepelná kupola

Najnovšiu vlnu horúčav spôsobuje nová tepelná kupola, rovnaký poveternostný vzorec, aký bol zodpovedný za predchádzajúce dve vlny horúčav.

Očakáva sa, že teploty v niektorých častiach západnej Európy vrátane Španielska, Portugalska, Francúzska a Veľkej Británie stúpnu až o 10 stupňov Celzia nad priemer.

V článku sa ešte dočítate:

• Kde už požiare vyhnali tisíce ľudí z domov.
• Kde hrozia teploty až štyridsaťštyri stupňov.
• Prečo sú požiarne podmienky mimoriadne vážne.
• Prečo európske budovy horúčavy zhoršujú.

Dostupné pre predplatiteľov

Vo Francúzsku lesný požiar v pohorí Pyreneje hraničiacom so Španielskom už spálil viac ako 11 000 akrov a prinútil viac ako 10 000 ľudí evakuovať sa z takmer 30 dedín a miest, uviedli v pondelok úrady. Ďalšie lesné požiare zničili časti španielskeho ...

Počas júla až septembra

Podľa novej štúdie niektoré látky, ktoré nahradili chemikálie poškodzujúce ozónovú vrstvu, sú teraz zodpovedné za šírenie veľkého množstva perzistentnej „večnej chemikálie“ po celom svete.

Výskumníci pod vedením Lancasterskej univerzity odhadujú, že chemikálie nahrádzajúce CFC a niektoré anestetiká spôsobili, že sa v rokoch 2000 až 2022 z atmosféry na zemský povrch usadilo približne tretina milióna ton (335 500 ton) kyseliny trifluóroctovej (TFA).

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo náhrady starých látok vytvárajú nové riziko.
• Ako sa večná chemikália šíri až do Arktídy.
• Prečo odborníci riešia vplyv na vodu aj zdravie.
• Ktorý zdroj z áut začína zvyšovať znečistenie.

Dostupné pre predplatiteľov

Zistenia naznačujú, že problém stále prerastá. Keďže niektoré z týchto náhradných chemikálií zostávajú v atmosfére desaťročia, očakáva sa, že znečistenie TFA bude naďalej rásť. Vedci odhadujú, že ročná...

Pred 13 000 rokmi sa svet ohrieval a uvoľňoval sa zo zovretia ľadových dôb. Klimatický trend, ktorý človeku otvoril cestu k poľnohospodárstvu ak vytvoreniu civilizácie, sa ale pred 12 900 rokmi zadrhol, keď sa značná časť severného Atlantiku skĺzla späť do teplotných pomerov glaciálu.

Počas jediného storočia poklesli letné teploty v Európe o 4 až 8 °C, v Grónsku sa ochladilo dokonca o 10 °C. Južný okraj stáleho polárneho ľadového príkrovu siahal v Atlantickom oceáne až k Shetlandám, na Škótskej vysočine sa začali formovať ľadovce. V zime zavládli v Európe treskúce mrazy. Na atlantickom pobreží Kanady ale teploty o 4 až 5 ° C stúpli.

Táto razantná klimatická zmena, označovaná ako mladší dryas, trvala 1100 rokov a prejavila sa aj v oblastiach mimo Atlantického oceánu. Oslabili sa napríklad pravidelné monzúny v Ázii a Afrike. Čaká náš ohrievajúci sa svet v najbližších desaťročiach niečo podobné?

Oslabená AMOC

V nedávnej štúdii dospel tím vedený Davidom Thornalleym z londýnskej University College k záveru, že ochladenie mladšieho dryasu padá na vrub posunu Golfského prúdu o stovky kilometrov na sever.

Jeho teplé vody potom chýbali Európe a ohrievali klímu na pobreží Kanady. Príčinu zmeny v pohybe vodného mäsa vidí Thornalley a spol. v oslabení celého systému morských prúdov známych ako atlantická meridionálna cirkulácia, skrátene AMOC (z anglického Atlantic Meridional Overturning Circulation). Populárny Golfský prúd je iba raz, zato veľmi významnou časťou AMOC.

AMOC zbiera vodu ohriatu v tropickom Atlantiku a ženie ju na severovýchod. Obmýva brehy Británie, kde dovoľuje rast niektorým subtropickým rastlinám, a v Škandinávii bráni zamrznutiu nórskych prístavov.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo mladší dryas ochladil Európu.
• Ako funguje systém atlantických prúdov.
• Prečo časť vedcov čaká jeho kolaps.
• Čo ukazujú novšie merania v oceáne.

Dostupné pre predplatiteľov

S tým, ako sa posúva na sever, voda AM...

Je to veľmi silný zostupný prúd búrky, ktorý pri povrchu bežne spôsobuje aj materiálne škody. Vzniká dvoma fyzikálnymi mechanizmami. 

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo horúčavy podporujú ničivé zostupné prúdy.
• Kedy vietor spôsobuje najväčšie škody.
• Ako rozoznať škody po tornáde a zostupnom prúde.
• Aké búrky môžu zasiahnuť Slovensko ešte dnes.

Dostupné pre predplatiteľov

Buď mikrofyzikálne, zostupujúca bublina vzduchu a zrážok vtedy zostupuje do suchšieho a teplejšieho podoblačného prostredia, kde dochádza k výparu kvapiek a topeniu krúp. Výpar a topenie sú procesy, ktoré bublinu ochladzujú, čím sa stáva ťažkou a jej zostup je rýchlejší.

Čím je podoblačná vrstva suchšia a vertikálne mohutnejšia - základne kopovitej oblačnosti sú vysoko -, tým viac času má bublina na vychladzovanie a zrýchľovanie. Práve suché prostredie je typické pre horúčavy, preto sú práve v nich downbursty bežné.

Vzniká aj cez tiaž zrážok, ich veľké množstvo rýchlo prepadá k zemi a tlačí a urýchľuje vzduch pod sebou. Je to typické najmä pre vlhké prostredia s veľmi efektívnymi zrážkotvornými procesmi.

Kedy je najničivejší?

Po dopade tejto bubliny na zem sa vertikálny zostup musí zmeniť na horizontálny, keďže narazí na zemský povrch, kde ďalej inej cesty niet.

Následne sa tak rozteká do strán, ako keď na zem vylejete pohár vody a tekutina sa rozprskne od miesta dopadu na všetky strany.

Práve na okraji tesne po dopade, keď sa prúdiaci vzduch začne rozlieva do stránť, býva najsilnejší vietor a najväčšie škody. V prípade downburstu to však zvyčajne na všetky strany rovnomerne nie je, pretože búrka má určitý pohyb, a tak je preferovaná predná strana búrky z pohľadu jej pohybu.

Práve tam sa sčítava jej rýchlosť s rýchlosťou vetra z downburstu. Obzvlášť ničivé sú v kombinácii s krúpami, najmä ak sú väčšie. Niečo podobné sa včera odohralo v oblasti Michaloviec, na východe Slovenska.

Ako downburst súvisí so supercelami?

Supercela má rotujúci výstupný pohyb, ktorý je v dôsledku tejto rotácie silnejší. No a silnejší výstupný pohyb vygeneruje aj viac zrážok, čo za splnených podmienok popísaných vyššie vedieť aj k silnejším downburstom. 

Čím sa líši od tornáda?

Tornádo je vír vznikajúci od povrchu a naťahovaný až po oblak. Ide o výstupný rotujúci pohyb, tj. okrem rotácie má veľmi silný aj výstupnú zložku prúdenia. Tým spôsobuje úplne iný typ škôd ako downburst, ktorý je dôsledkom zostupného prúdenia. Práve terénne prieskumy sú dôležité z toh...

Spočiatku veľmi teplo a dusno

„Postupne na mnohých miestach dážď, prehánky, lokálne búrky aj intenzívne. Bude veľmi teplo a dusno, ale v podvečer a večer ochladzovanie,“ informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

V článku sa ešte dočítate:

• Teploty vystúpia až na tridsaťsedem stupňov.
• Kedy sa studený front dostane na západ Slovenska.
• Kde hrozia nárazy...

Priemerná teplota zaznamenaná 21. júna bola bezmála 21 stupňov Celzia, čím boli približne o jednu desatinu prekonané predchádzajúce rekordy z roku 2023 a 2024. Vyplýva to z údajov služby Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus, informuje agentúra DPA.

Nový rekord sa dal podľa služby očakávať, keďže v uplynulých mesiacoch namerali vo viacerých častiach sveta nezvyčajne vysoké teploty oceánov. K otepľovaniu prispel aj prirodzene sa vyskytujúci klimatický jav El Niňo, ktorý často vedie k extrémnym prejavom počasia – od sucha až po záplavy.

Prečo sa Európa otepľuje rýchlejšie ako zvyšok sveta? Za rekordmi je aj faktor, ktorý mal pôvodne ľuďom pomôcť

Portál Euronews píše, že aj keď sa teplotný rozdiel medzi novým a predchádzajúcimi rekordmi môže zdať zanedbateľný, aj minimálne zmeny teploty môžu spôsobiť veľké škody v morských ekosystémoch, spôsobiť zvýšenie hladiny mora a vyvolať extréme poveternostné javy.

„Súčasné podmienky by mohli naznačovať začiatok novej fázy, ktorá nás opäť zavedie do neznámych vôd,“ upozornil riaditeľ služby Copernicus Carlo Buontempo s tým, že v nadchádzajúcich mesiacoch pravdepodobne padne viac teplotných rekordov, a to v oceánoch, aj v nižších atmosférických výškach.

Vyššie teploty oceánov majú podľa služby ďalekosiahle dôsledky, lebo udržiavajú atmosféru teplejšiu po dlhšiu dobu a umožňujú akumuláciu väčšieho množstva energie, čím sa zvyšuje riziko extrémnych búrok, silných zrážok a povodní.

Na rozdiel od predchádzajúcich verzií sú tieto novo demonštrované stavy zostavené z vysoko neklasických kvantových komponentov.

Tento úspech by mohol pomôcť posunúť kvantové výpočty za hranice tradičných binárnych systémov, zlepšiť technológie snímania a poskytnúť nové poznatky o základoch kvantovej fyziky. Výskum bol uverejnený v časopise Physical Review X.

Živá aj mŕtva mačka

V článku sa ešte dočítate:

• Ako funguje známy obraz živej aj mŕtvej mačky.
• Prečo nový stav presahuje bežné kvantové bity.
• Ako jediný ión pomohol vytvoriť nové stavy.
• Prečo objav môže znížiť chyby vo výpočtoch.

Dostupné pre predplatiteľov

Jednou z najprekvapujúcejších vlastností kvantovej mechaniky je, že objekty môžu existovať vo viacerých stavoch súčasne. Tento koncept je bežne ilustrovaný Schrödingerovou mačkou, hypotetickou ma...

Šanca na rekord

Aj v utorok je pritom ešte šanca na dosiahnutie maximálnej dennej teploty vzduchu 40 °C.

Stres zo sucha

Štúdia publikovaná v časopise Cell skúma, či rastliny vysielajú „volanie o pomoc“, keď sú stresované suchom, aby do svojich koreňov naverbovali prospešné pôdne mikróby (napríklad baktérie a huby).

„Zistili sme, že tento posun je výsledkom špecifických zmien v koreňoch rastlín,“ hovorí Connor Fitzpatrick, hlavný autor štúdie a odborný asistent na Katedre biologických vied Prírodovedeckej fakulty UCalgary.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo rastliny pri suc...

Zároveň sa podľa neho zasiahnuté územie rozšíri z pár izolovaných bodov na prakticky celý južný nížinný pás, čiže vyše 90 percent regiónu, ~18 000 km², s aspoň niekoľkými 40 °C dňami za leto.

Blízka budúcnosť

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa štyridsiatka mení na merateľné riziko.
• Kde hrozí najväčší tlak extrémnych horúčav.
• Po ktorom roku sa zlomí vývoj.
• Prečo sa zasiahnutá plocha môže prudko rozšíriť.

Dostupné pre predplatiteľov

„Teraz, keď Slovensko vonku atakujú také teploty, je ideálny moment položiť si otázku, ako často budeme hranicu 40 °C dosahovať a...

Najnebezpečnejšie kombinované epizódy

Čo je vlastne tropická noc? „Noc, počas ktorej minimálna teplota vzduchu neklesne pod 20 °C. Správnejšie je však uvádzať, že ide o deň, kedy minimálna denná teplota vzduchu neklesne pod 20 °C,“  uviedol Pecho.

Tropická noc je nebezpečná najmä preto, že telu nedá šancu zregenerovať sa po horúcom dni. Ak teplota neklesne pod 20 °C, organizmus sa nestihne ochladiť, horšie spíme a srdcovo-cievny systém zostáva zaťažený.

„Pri viacerých horúcich dňoch a tropických nociach za sebou sa tepelný stres hromadí. Že nejde o intuíciu, ale o dobre podložený poznatok, potvrdzuje epidemiológia,“ hovorí Pecho.

Medzinárodná analýza zo 178 lokalít v 44 krajinách podľa neho zistila, že horúce noci zvyšujú úmrtnosť aj po odfiltrovaní vplyvu denného maxima a vlhkosti – teplá noc je teda samostatný rizikový faktor.

„Modelová štúdia v The Lancet Planetary Health z roku 2022 k tomu dodáva, že pri pokračujúcom otepľovaní sa intenzita horúcich nocí prinajmenšom zdvojnásobí a že zdravotná záťaž spojená s nočným teplom bude rásť veľmi rýchlo, takže jeho význam v teplotne podmienenej úmrtnosti bude narastať.“ 

Najnebezpečnejšie sú pritom kombinované epizódy, keď sa horúci deň a tropická noc opakujú niekoľko ráz za sebou počas vlny horúčav.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo nočné teplo ohrozuje srdce a cievy.
• Ktoré skupiny môžu byť v ohr...

Prírodné vodné plochy

Nižšie prinášame zoznam vôd určených na kúpanie pre tohtoročnú sezónu, ktorou je spravidla obdobie od 15. júna do 15. septembra. Tie patria k najviac využívaným prírodným plochám pre rekreačné kúpanie na Slovensku.  

Ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva, pod vodou určenou na kúpanie sa rozumie akákoľvek prírodná povrchová vodná plocha vyhlásená v zmysle vodného zákona s dlhodobo vyhovujúcou kvalitou vody na kúpanie, ktorú využíva veľký počet kúpajúcich sa a nebol pre ňu vydaný trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo hodnotenie vody nemusí ukázať aktuálny stav.
• Ktoré známe jazerá majú výbornú kvalitu vody.
• Kde sa kúpať dá, hoci miesto ešte nemá klasifikáciu. 

Dostupné pre predplatiteľov

„Neznamená to však, že ďalšie prírodné lokality nemajú vyhovujúcu kvalitu vody a naopak, že vody určené na kúpanie budú mať vyhovujúcu kvalitu vody počas celej kúpacej sezóny,“ upozornila hlavná hygie...

Pol milióna úmrtí ročne

Aj bez klimatických zmien by časti Európy pravdepodobne aj tak zažívali vlnu horúčav v dôsledku „typického“ počasia na kontinente.

Analýza organizácie ClimaMeter, vedeckej platformy zameranej na analýzu extrémneho počasia, však uvádza, že globálny nárast teplôt spojený so spaľovaním ropy, uhlia a plynu spôsobil, že je o dva až štyri stupne Celzia teplejšie, čím sa táto udalosť stala „mimoriadnou“.  

Súčasná vlna horúčav nadväzuje na máj, počas ktorého boli v Európe zaznamenané na jar bezprecedentné teploty.  „Toto je jasný dôkaz klimatických zmien spôsobených človekom,“ uviedol Marco Chericoni z Euro-stredomorského centra pre klimatické zmeny v Taliansku. „V dôsledku toho sú európske vlny horúčav intenzívnejšie a nebezpečnejšie.“ 

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo horúčavy zabijú asi pol milióna ľudí ročne.
• Prečo Európa patrí medzi najviac ohrozené regióny.
• Ako mestá zosilňujú ...

V článku sa ešte dočítate:

• Na západe môžu prísť noci bez výrazného ochladenia.
• Horúčavy budú najviac ohrozovať seniorov a deti.
• Sucho môže zosilniť aj ďalšiu vlnu horúčav.
• V regióne môžu padnúť aj národ...

Padli stovky rekordov

V niektorých oblastiach prepisuje jún dokonca aj historické rekordy. Podľa Météo-France, oficiálnej francúzskej meteorologickej správy, bol utorok najteplejším dňom v histórii meraní vo Francúzsku, prekonal 25. júla 2019 aj 5. augusta 2003, ak vezmeme do úvahy kombináciu 30 meteorologických staníc po celej krajine.

Neuveriteľné je, že to nasledovalo aj po najteplejšej noci v krajine v záznamoch z roku 1947, uviedla Météo-France. V pondelok bolo prekonaných viac ako 120 historických teplotných rekordov, potom v utorok bolo vo Francúzsku prekonaných 135 historických rekordov.

Predpovedané maximálne teploty pre Paríž sú tento týždeň každý deň okolo alebo nad 38 stupňov Celzia. Météo-France uviedlo, že táto vlna horúčav má úroveň závažnosti, ktorá by sa mohla priblížiť tej z augusta 2003, ktorá si len vo Francúzsku vyžiadala takmer 15 000 obetí.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo horúce noci zvyšujú tepelný stres.
• Čo hrozí Británii po 50 rokoch meraní.
• Prečo druhá vlna býva ešte tvrdšia.
• Na čo mestá a n...

Teploty nad 42 stupňov

Viac ako polovica francúzskych regiónov je v súčasnosti pod najprísnejším varovaním pred počasím, pričom stovky škôl mali byť zatvorené a v pondelok v Bordeaux dosiahli teploty nad 42 °C, uviedla podľa BBC meteorologická služba Météo-France.

Dve deti vo veku dva a štyri roky boli nájdené mŕtve v ich rodinnom aute v meste Carpentras na juhu Francúzska pri nehode, ktorá je spojená s počasím. Podobné červené varovania vydali úrady v Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku a Luxembursku.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo môže vlna trvať až do konca týždňa.
• Koľko vĺn horúčav pribudlo od roku 2000.
• Ako horúčavy súvisia s viacerými úmrtiami.
• Ktoré krajiny čakajú teploty až 44 stupňov.

Dostupné pre predplatiteľov

Rastúce teplo...

Veľmi málo zrážok

Horúčavy pritom budú vrcholiť koncom tohto týždňa a začiatkom budúceho. Očakávajú sa teploty od 30 stupňov na severe a na juhozápade 39 stupňov. Atakovaná môže byť aj hranica 40 stupňov.

Ochladenie sa črtá 1. až 2. júla. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informovala meteorologička Slovenského hydrometeorologického ústavu Nikoleta Hrušková.

V najbližších dňoch očakáva hlavne suché počasie a veľmi málo zrážok. Prevládať bude veľmi teplé až mimoriadne teplé počasie. Nočné teploty by sa podľa Hruškovej mali hýbať väčšinou v rozpätí od 21 do 22 stupňov, v horských údoliach bude o čosi chladnejšie.

Tvrdí, že prvé zrážky by mohli prísť na Slovensko v pondel...

Nezvratná reťaz udalostí

V neuveriteľne horúcom počasí, ktoré zasiahlo Blízky východ, Indiu a Pakistan a južnú Áziu, výskumníci uviedli, že ich zistenia naznačujú, že skutočná miera úmrtnosti bola veľmi pravdepodobne oveľa vyššia, ako sa uvádza.

Namiesto použitia prahov prežitia založených výlučne na zjednodušenom meraní teploty a vlhkosti aplikovanej na všetkých ľudí, vedci zohľadnili, ako efektívne môžu ľudské telá využiť potenie, aby sa vyhli prehriatiu v suchom a vlhkom podnebí, ako aj na slnku alebo v tieni. Zohľadnili účinky zvyšujúceho sa veku, ktorý znižuje kapacitu potu.

Neúnavné vystavovanie sa extrémnym podmienkam spúšťa reťaz udalostí, ktoré je takmer nemožné zvrátiť, dokonca ani s odbornou lekárskou starostlivosťou. Vedci o svojich zisteniach informovali v časopise Nature Communications.

Jennifer Vanosová, docentka na School of Sustainability viedla vývoj fyziologického modelu používaného na hodnotenie tepelného rizika.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo suché horúčavy zabíjajú rovnako rýchlo.
• Prečo sú noci bez chladenia najväčšie riziko.
• Pre koho sú smrteľné aj nižšie teploty.
• Prečo sú obete horúčav zrejme podhodnotené.

Dostupné pre predplatiteľov

Pre Arizona State University vysvetlila, prečo samotné meranie teploty vzduch...

Sledujte výstrahy meteorológov a priebežne kontrolujte predpoveď počasia. Pri extrémnych prejavoch počasia totiž často nerozhodujú hodiny, ale minúty.

V Bratislave sa ešte včera popoludní ľudia prechádzali po slnkom zaliatych uliciach. O niekoľko minút neskôr mesto zasiahli prudké búrky, silný vietor a nebezpečné blesky.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo je voda pri búrke mimoriadne riziková.
• Ako prežiť búrku na hrebeni bez úkrytu.
• Kedy je jazda v lejaku nebezpečnejšia než státie.
• Prečo stan ani strom nechránia pred búrkou.

Dostupné pre predplatiteľov

Extrémne prejavy počasia prichádzajú aj na Slovensko a veľmi náhle. Viete, ako sa zachovať, ak vás zastihnú pri kúpaní v jazere, na turistike alebo za volantom na diaľnici? Poisťovňa Union prináša uži...

Vplyvom tlakovej výše nad našim územím sa v priebehu piatka až nedele očakávajú maximálne teploty vzduchu až do 35 °C. „Pre tepelnú záťaž človeka sú však dôležité aj parametre ako relatívna vlhkosť vzduchu, rýchlosť vetra a slnečné žiarenie, ktoré ovplyvňujú ako efektívne sa ľudské telo dokáže pri vysokých teplotách ochladzovať.“

V článku sa ešte dočítate:

• Kde dusno cez víkend udrie najsilnejšie.
• Prečo hrozia úpaly, kŕče aj prehriatie.
• Ktorí ľudia sú v najväčšom ohrození.
• Prečo môže zabíjať aj suchšie teplo.

Dostupné pre predplatiteľov

Práve tieto parametre spolu so zohľadnením fyziologických reakcií zdravého človeka sú zohľadnené pri výpočte univerzálneho teplného-klimatického indexu UTCI. Jeho predpoveď denne nájdete na stránke ...

Veľmi teplé noci

„Pod pojmom vlna horúčav rozumieme na Slovensku najmenej 5 dní v rade s maximom teploty vzduchu 30 °C a viac aspoň na jednej meteorologickej stanici, pričom niekde dosiahne maximum teploty vzduchu aspoň jeden deň 35 °C,“ vysvetlil.

Spojené kráľovstvo v tomto roku zaznamenalo svoju najvyššiu teplotu v máji v histórii meraní a rovnaká pretrvávajúca európska vlna horúčav spôsobila, že viac ako polovica Francúzska dosiahla najteplejší máj od začiatku merania.

Aj časti USA zažili obdobia neznesiteľných horúčav na začiatku roka. Keďže sa všetky tieto vlny horúčav dostali na titulné stránky novín, je rozumné sa opýtať, či bude rok 2026 najteplejším rokom, aký bol kedy zaznamenaný.

V článku sa ešte dočítate:

• Vedci vysvetľujú, prečo čakajú nový rekord.
• Jar bola na severe opäť výrazne nad priemerom.
• Veľa rozhodne sila javu El Niño.

Dostupné pre predplatiteľov

Jednou z trvalých záhad Stonehenge je, ako jeho Oltárny kameň prešiel 700 km dlhú cestu zo Škótska do južného Anglicka. Teraz si výskumníci myslia, že majú časť odpovede.

V článku sa ešte dočítate:

• Kameň zrejme nepriniesol do Anglicka len ľad.
• Vedci ukazujú, kde sa jeho stopa zatiaľ končí.
• Ľudia ho možno museli presúvať najmenej dvakrát.
• Štúdia mení pohľad na organizáciu pravekých ľudí.

Dostupné pre predplatiteľov

Päťtisícročná záhada

Masívna ...

Ten prispieva k nárastu teplôt po celom svete a je spojený so suchom i povodňami. Zintenzívniť by mohol v druhej polovici tohto roka a bol by potom najsilnejší za posledných sedem desaťročí, varoval dnes austrálsky Meteorologický úrad.

Teploty morskej hladiny v regióne prekročili prahové hodnoty El Niňa a tiež atmosférické ukazovatele tomuto javu zodpovedajú, uviedol úrad.

"Predpovede naznačujú silný až veľmi silný jav El Niňo, a to na základe rozsahu otepľovania v centrálnom tropickom Pacifiku," dodal. Približne polovica modelov pritom podľa neho naznačuje, že jav by na svojom vrchole mohol dosiahnuť jednu z najvyšších úrovní pozorovaných od roku 1950. Jeho účinky ešte zosilnia klimatická zmena, upozornili meteorológovia.

Najnákladnejší fenomén histórie. Čo spôsobili super El Niño a ako môže to prichádzajúce ovplyvniť Slovensko

Očakávajú preto, že silnejší meteorologický jav prinesie nadmerné dažde do Severnej i Južnej Ameriky a horúčavy a suchá do Ázie, kde je už teraz narušená výsadba plodín, čo vyvoláva obavy o zásobovanie potravinami v najľudnatejšom regióne sveta.

El Niňo, periodické otepľovanie morskej hladiny v strednom a východnom Tichom oceáne, je v Austrálii spojené s menším počtom zrážok v zime a na jar, najmä na východnom pobreží, a vyššími dennými teplotami na juhu, uviedol austrálsky úrad.

Tento jav je pre Austráliu obzvlášť škodlivý, pretože ovplyvňuje poľnohospodársku produkciu v krajine, ktorá sa radí medzi najväčších svetových vývozcov pšenice, cukru a hovädzieho mäsa.

Posledné El Niño, ktoré Austrália zažila v rokoch 2023 a 2024, tú spôsobilo najsuchšie trojmesačné obdobie v histórii meraní. Jeden z najsilnejších takýchto javov v rokoch 2015 a 2016 priniesol rozsiahle sucho a zníženie produkcie obilia a olejnatých semien.

Veľká správa o suchu: Zvieratá sú pre nedostatok trávy v maštaliach, auto si neumývajte počas celého leta

Meteorológovia tento rok už skôr varovali, že ak tento rok El Niňo vznikne, zasiahne to úrodu plodín a dodávky potravín v čase, keď sa poľnohospodári stretávajú s nedostatkom hnojív a vysokými cenami palív v dôsledku konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom.

Už minulý týždeň výskyt meteorologického javu El Niňo potvrdili americkí vedci. Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) uviedol, že podmienky pre El Niňo sa vyvinuli v poslednom mesiaci, o čom svedčia nadpriemerné teploty morskej hladiny v strednom a východnom Pacifiku v oblasti rovníka.

Šance na to, že jav dosiahne obzvlášť veľkú intenzitu medzi novembrom a januárom budúceho roka, predstavujú 63 percent, odhaduje NOAA. Taktiež on varuje, že takýto vývoj by terajší El Niňo zaradil medzi najintenzívnejšie epizódy od začiatku meraní v roku 1950.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo dezinfekcia často nestačí na améby.
• Ako améby chránia baktérie pred liečbou.
• Prečo rastie riziko aj v pitných systémoch.
• Aké opatrenia majú znížiť hrozbu nákazy.

Dostupné pre predplatiteľov

Tieto organizmy, známe ako voľne žijúce améby, sa nachádzajú vo vode a pôde, ale vedci tvrdia, že niektoré druhy sú čoraz znepokojujúcejšie, keďže sa svet otepľuje a vodné systémy starnú.

V článku publikovanom vo vedeckom časopise Biocontaminant výskumníci opisujú voľne žijúce améby ako prehliadané riziko pre verejné zdravie, ktoré si vyžaduje oveľa väčšiu pozornosť.

Poukazujú na zmenu klímy, starnúcu vodnú infraštruktúru a slabé monitorovacie systémy ako faktory, ktoré by mohli umožniť šírenie nebezpečných améb a ich ťažšiu kontrolu.

Prečo sú niektoré améby nebezpečné

Améby sú jednobunkové organizmy, ktoré bežne žijú v prírodných prostrediach, ako sú jazerá, rieky, pôda a vodné systémy. Väčšina z nich ľuďom neškodí, ale malý počet môže spôsobiť vážne ochorenie.

Jedným z najznámejších príkladov je Naegleria fowleri, niekedy nazývaná améba požierajúca mozog. Tento organizmus môže spôsobiť zriedkavú, ale extrémne smrteľnú infekciu mozgu, keď sa kontaminovaná voda dostane do nosa, často počas plávania alebo iných rekreačných vodných aktivít.

„Čo robí tieto organizmy obzvlášť nebezpečnými, je ich schopnosť prežiť podmienky, ktoré zabíjajú mnoho iných mikróbov,“ povedal zodpovedajúci autor Longfei Shu zo Sun Yatsen University.

„Znesú vysoké teploty, silné dezinfekčné prostriedky, ako je chlór, a dokonca žijú vo vnútri vodovodných systémov, o ktorých ľudia predpokladajú, že sú bezpečné.“

Skrytý úkryt pre iné patogény

Nebezpečenstvo nepochádza len zo samotných améb. Výskumníci tiež varujú, že améby môžu slúžiť ako živé úkryty pre iné škodlivé mikróby.

Baktérie a vírusy sa môžu skrývať vo vnútri améb, kde môžu byť chránené pred dezinfekčnými prostriedkami a inými metódami liečby.

Vďaka tomu môžu niektoré patogény pretrvávať dlhšie v systémoch pitnej vody a potenciálne sa efektívnejšie šíriť. Vedci to nazývajú efektom trójskeho koňa a výskumníci tvrdia, že to môže zohrávať úlohu aj pri šírení rezistencie na antibiotiká.

Rastúce globálne teploty by mohli pro...

Nová lepšia analýza

Zatiaľ čo sa všeobecne chápe, že topenie ľadovcov a zmenšovanie ľadových štítov prispieva k zvyšovaniu hladiny morí, pomalé a stabilné rozpínanie našich oceánov často zostáva neviditeľné.

Výskum však ukazuje, že tento jav je hlavnou príčinou zvyšovania hladiny morí na celom svete. Ako sa voda v oceáne otepľuje, rozpína ​​sa v priestore – proces známy ako tepelná rozťažnosť – čo znamená, že morská voda zaberá väčší objem. Výskumníci v novej štúdii tvrdia, že táto rozťažnosť vody je hlavnou príčinou stúpania hladiny morí. 

Analýza, ktorú vypracoval medzinárodný tím vedcov, pomáha vyriešiť niektoré nezrovnalosti pozorované v predchádzajúcich štúdiách hladiny morí.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo vedcom roky nesedeli čísla.
• Ako sa tempo rastu takmer zdvojnásobilo.
• Prečo sa oceány budú otepľovať ešte pol storočia....

Rozsiahle znečistenie

V článku sa ešte dočítate:

• Koľko škodlivín uniklo po útoku.
• Ktoré štáty zasiahol oblak z Iránu.
• Prečo boli ohrození aj astmatici.
• Aké riziko priniesli aj ťažké kovy.

Dostupné pre predplatiteľov

Doteraz pokračujúci ozbrojený konflikt na Blízkom východe sa vo svete prejavil hlavne prudkým nárastom ceny nafty a ďalších ropných produktov.

Mal v...

V štúdii, publikovanej v Nature Climate Change, vedci ukazujú, že podmienky pre krupobitie sa môžu s globálnym otepľovaním presunúť smerom k pólom a trochu sa posunúť z leta na zimu. To by mohlo viesť k väčšiemu počtu krupobití.

Ďalšia nová štúdia vedená Shiyi Zhangom na Pekinskej univerzite ukazuje, že krupobitie môže byť aj ničivejšie. Krupobitie je nákladné.

Náklady na silné búrky rastú. Veľká časť tohto nárastu je spôsobená tým, že ľudia a majetok sú viac vystavení búrkam, keďže populácia rastie a mestá sa rozrastajú. Zohráva však úlohu aj zmena klímy?

V článku sa ešte dočítate:

• Kde môže krupobitie pribúdať najrýchlejšie.
• Prečo sa riziko presúva aj mimo leta. 
• Ktoré plodiny môžu čeliť väčším stratám. 

Dostupné pre predplatiteľov

Ako vznikajú krupobitia

Na vznik krupobitia potrebujete búrku a na vznik búrky potrebujete vzostupný prúd vzduchu. Vzostupný prúd vzduchu vzniká, keď v lokalizovanej oblasti stúpa vztlakový vzduch. Vynáša vodnú paru, ktorá kondenzuje do oblakov z...

„Na horúčavy má vplyv prúdenie vzduchu, jednoducho do krajín na západnom pobreží sa dostával teplý vzduch,“ uviedla pre HN meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová.

Vedci poukazujú na emisie spôsobené človekom, meniace sa atmosférické vzorce a rýchle otepľovanie Arktídy ako na kľúčové faktory zosilňujúce extrémne horúčavy v celom regióne, píše spravodajský portál France24.

Nezvyčajný jav v máji

Európa, ktorú koncom mája začala sužovať rekordná vlna horúčav, je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete a rozprestiera sa až do ešte rýchlejšie sa otepľujúcej Arktídy.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako Arktída zrýchľuje horúčavy v Európe
• Prečo čistejší vzduch môže zvyšovať teplo
• Kde teploty rastú najrýchlejšie
• Prečo sa vedci sporia o vplyv počasia

Dostupné pre predplatiteľov

Po tom, čo boli dva dni v Británii, Írsku a Francúzsku prekonané májové rekordy, kontinent v nasledujúcich dňoch čelil ešte väčším horúčavám. 

Takzvaná „tepelná kupola“ teplého vzduchu zo severnej Afriky uväzneného pod systémom vysokého tlaku nad západnou Európou bola príčinou tepla, ktoré sa zvyčajne nevidí až do vrcholného leta.

Ona-kupola sa „rozložila“ nad časťou Európy, potvrdila Jarošová. „Ide o vysoký tlak, ktorý svojim prúde...

WMO v utorok uviedla, že existuje 80-percentná pravdepodobnosť, že sa El Niño – teplá fáza prirodzeného klimatického cyklu v Tichom oceáne – vyvinie medzi júnom a augustom a 90-percentná pravdepodobnosť, že sa jav objaví do novembra.

Návrat El Niña ohlasuje dočasný nárast globálnych teplôt okrem otepľovacieho efektu klimatických zmien spôsobených človekom.

Áno, a v niektorých ohľadoch aj horšie. Apríl 2026 je samozrejme výnimočný: Slovenský hydrometeorologický ústav ho hodnotí ako mesačne najsuchší minimálne od roku 1881 a na 54 z 294 staníc spadlo za celý mesiac menej ako jeden milimeter zrážok.

Aj predchádzajúce obdobie od 1. decembra 2025 do polovice apríla 2026 prinieslo úhrny len okolo polovice normálu, lokálne ešte podstatne menej, napríklad Uhrovec 37 %, Prievidza 40 %, Štrbské Pleso 42 %.

V dlhšom časovom horizonte však Slovensko zažilo porovnateľné aj závažnejšie epizódy – z 20. storočia najmä roky 1947, 1953–1954, 1976 a 1992, v období posledných približne 20 rokov potom paneurópske sucho v rokoch 2003 a 2015, a dvojročnú epizódu 2018–2019, ktorá je podľa dendro-rekonštrukcií najhorším suchom v strednej Európe za posledných približne 250 rokov.

Najbližšia analógia k súčasnej situácii je rok 2022, keď extrémne suché podmienky zasiahli viac ako polovicu územia a na niektorých miestach trvali dlhšie ako 200 dní.

Výsledky projektu realizovaného v Nice a pozdĺž Francúzskej riviéry ukazujú, prečo predvídanie a preventívne evakuačné opatrenia zostávajú jediným skutočne účinným prostriedkom na záchranu životov.

Satelitné a klimatické údaje zozbierané medzi rokmi 1985 a 2023 ukazujú, že viac ako 16-tisíc riek na celom svete stráca rozpustený kyslík. Výskum bol publikovaný v časopise Science Advances.

Toto zistenie môže byť menej dramatické ako záplavy a požiare, ktoré sa zvyčajne spájajú s otepľujúcou sa planétou, ale predstavuje obrovský nárast kombinovaného utrpenia desiatok miliónov ľudí, tvrdia vedci.

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, upozorňuje Copernicus. Otepľuje sa dvakrát rýchlejšie

Zvýšila sa závažnosť brezy a jelše

„Je to jeden z tých každodenných ukazovateľov, že sa niečo pre mnohých ľudí trochu zhoršuje. Utrpenie ľudí z týchto zmien môže byť veľmi veľké,“ povedal Joacim Rocklöv, environmentálny epidemiológ na Univerzite v Heidelbergu a spoluriaditeľ správy. 

Mechanizmus nie je nový. V októbri 1963 sa v severnom Taliansku zrútil do čerstvo napustenej priehrady Vajont obrovský kus hory Monte Toc.

V článku sa ešte dočítate:

• Otepľovanie nie je iba dielo ľudí.
• Prečo je aljašská megacunami paradoxom doby.
• A čo je to najdôležitejšie posolstvo týchto nočných katastrof.

Dostupné pre predplatiteľov

Voda preletela cez hrádzu ako cez okraj vane a zmietla celé údolie. Hrádza sama vydržala, ale to bolo málo ...

Klimatické zmeny kedysi poháňalo niečo iné, odhaľujú staroveké ľadové jadrá

Ľadové šelfy sú masívne plávajúce výbežky ľadovcov, ktoré pomáhajú spomaľovať pohyb obrovského množstva ľadu do oceánu. Vedci v Nórsku teraz identifikovali proces, ktorý môže urýchľovať ich rozpad.

Podľa štúdie môžu dlhé kanály vytesané do spodnej strany týchto ľadových šelfov zachytávať relatívne teplú oceánsku vodu, čo v určitých oblastiach zintenzívňuje topenie.