Elon Musk vie vytvoriť dobré príbehy a jeho mladá, v novembri 2016 založená firma The Boring Company patrí medzi jeho najvydarenejšie diela. Spoločnosť, ktorej názov je slovnou hračkou, v ktorej sa pod jedným výrazom skrýva "raziaca" a "nudná" spoločnosť, údajne vznikla počas dlhých chvíľ na upchatých losangelských cestách, píše Technet.cz.
Nevieme, či to je pravda a do akej miery bol jej štart naplánovaný, ale tento nápad sa pomerne rýchlo presunul do štádia reálnych príprav. Spoločnosť zobrala niečo vyše 100 miliónov dolárov súkromného kapitálu, v drvivej miere práve od Muska, kúpila raziaci štít z druhej ruky a ďalšie vybavenie a začala kopať.
O niekoľko mesiacov neskôr začala na pozemku firmy SpaceX razba tunela, ktorý postupne pokračoval smerom pod blízke predmestie Los Angeles (na svojom pozemku firma začala, aby nemala problémy s povoľovaním, od tej doby si vyjednala povolenie pre pokračovanie stavby).
Teraz už chce svoj pokrok od apríla minulého roka údajne predviesť verejnosti. Vyplýva to aspoň z vyhlásenia jej šéfa na Twitteri, ktorý potvrdil, že 10. decembra bude tunel prístupný návštevníkom jeho slávnostného otvorenia (ktoré je snáď lepšie nazvať dňom otvorených dverí, práce na tuneli potom budú pokračovať).
— Elon Musk (@elonmusk) 3. novembra 2018
Tunel, ktorý je hlavne experimentálny a overovací, meria podľa Elona Muska zhruba tri kilometre. Podľa plánov Boring Company by podobné podzemné systémy výhľadovo mali slúžiť k doprave elektrických vozidiel rýchlosťou okolo 200 km/h. Nejde rozhodne o metro (tunel má aj oveľa menší priemer), ale skôr akési "mikrobusy" pre 8 až 16 osôb. Ale plány sú zatiaľ dosť nejasné.
Ako lacno kopať
Na samotnom tuneli toho príliš veľa zaujímavého nie je, je to len dobrá kulisa pre PR Muska a jeho aktivity. Na pohľad oveľa zaujímavejšie sú sľuby Boring Company: najmenej o rád znížiť americké ceny stavby dopravných tunelov. V jeho prezentáciách sa objavuje, že firma má za cieľ zraziť ceny budovania dopravných tunelov v USA z dnešnej pol miliardy až miliardy dolárov na míľu (údaj Boring Company) na zhruba 60 miliónov dolárov za míľu (teda zo 7,5 až 15 miliárd korún za kilometer na zhruba 750 miliónov za kilometer).
Nie je to pritom tak, že by tím Boring Company mal vo vrecku nejakú "prevratnú" či "zázračnú" technológiu, ktorú nikto nepozná. Ide skôr o celú radu čiastkových vylepšení, ktorá na pohľad nenadchnú.
Vďaka použitiu elektrických "mikrobusov" majú mať ich tunely podstatne menší priemer než dnešné cestné stavby. To znižuje cenu výraznejšie, než by laik odhadoval, pretože jej súvislosť s priemerom nie je lineárna; cena rastie so zvyšujúcim sa priemerom zvyšuje v podstate exponenciálne.
Musk tiež hovorí o úplne zásadnom zvýšení miery automatizácie pri samotnom razení aj počas následných prác (budovaní ostenia atď.). Nie je samozrejme prvý, kto o niečom takom uvažuje, a rad procesov pri stavbe tunelov je automatizovaných už dnes, napriek tomu asi nedá nepripomenúť, že Musk a jeho tím sú v tomto odbore "ako doma". Na druhú stranu, nepodarený rozbeh výroby Modelu 3 ukázal, že spoliehať sa na automatizáciu nie je vždy ideálne riešenie. Aby sa všetko rozbehlo podľa plánu, Tesla musela nakoniec zvýšiť podiel ľudskej práce na výrobe.
Boring Company prezentuje však aj nápady na pohľad pochybné. Musk napríklad spomenul, že by firma mohla z materiálu odstráneného z tunela priamo na mieste vyrábať tehly či tvárnice. To môže znieť efektívne, ale v praxi si ťažko dokážeme predstaviť, že by takto mohla vzniknúť prevádzka, ktorá bude efektivitou schopná konkurovať tehelniam. Problém by mohla byť aj kvalita, pretože vyťažený materiál môže obsahovať prímesi a nečistoty, ktoré by mohli znížiť kvalitu vyrobeného materiálu, pripomenul stavebný inžinier Gary Brierley, ktorý Muskove nápady komentoval pre časopis Wired.
Ešte problematickejší by mohol byť ďalší bod plánu Boring Company: rýchlejšia príprava vďaka pružnejšiemu prístupu k zmenám v projekte. V Los Angeles Musk uzavrel s miestnym magistrátom dohodu, že projekt schváli ešte predtým, než budú vypracúvať všetky štúdie o jeho možných dopadoch na majetok i životné prostredie.
Hoci nepoznáme všetky podrobnosti a dohoda sa ešte môže meniť, aj hlasy z USA hovoria, že ide o veľmi neštandardný postup (ktorý už si vyslúžil i žalobu). Môžeme odhadovať, že v tom hrá rolu ako Muskova známosť, tak aj fakt, že ide v podstate len o výskumný projekt. Ale je to niečo úplne iné, ako dnes občania aj zastupiteľstva očakávajú; verejnosť chce dopredu vedieť o všetkých možných vplyvoch a rizikách až do niekedy úplne neuveriteľných a drahých detailov. V každom prípade by sa tu nepochybne náklady ušetriť dali, ale bol by to snáď ešte nepravdepodobnejší úspech ako predaj tehál z ústia tunela.
Musk však už niekoľkokrát dokázal, že je schopný dobre rozoznať "skostnatené" trhy, kde sa nováčikom ponúka sľubný priestor k rastu. Týka sa to Tesly, ale aj "raketovej" spoločnosti SpaceX, ktorá dnes vytláča konkurenciu z civilného aj veľmi lukratívneho vojenského trhu, a samozrejme aj jeho prvého veľkého podnikateľského úspechu, teda projektu PayPal, ktorý dokázal využiť neschopnosť bánk prispôsobiť sa internetovej dobe. S tunelmi by to mohlo byť podobné. Aj tento trh dnes podľa mnohých komentátorov nefunguje efektívne.
Všetky spomínané projekty majú spoločné aj to, že v skutočnosti ich prínos minimálne nateraz zaostal za Muskovými sľubmi. Ale to je dané predovšetkým tým, že väčšinou ide o sľuby mierne povedané veľmi smelé. Skúsenosť v tomto ohľade teda velí nebrať vyhlásenia o desať či viacnásobnom zlacnení doslova.