StoryEditor

Choroby účinnejšie a strašnejšie ako neutrónová bomba

16.12.2001, 23:00

V roku 1980 bol z neplnenia konvencie o biologických zbraniach a toxínoch podozrivý iba Sovietsky zväz; v roku 1990 to bolo už 10 štátov, roku 1995 ich bezpečnostný výbor Senátu USA identifikoval 15.
Výskum a vývoj biologických zbraní mala zastaviť Konvencia o zbraniach a toxínoch (Biological Weapons and Toxin Convention) podpísaná v roku 1972. Nádej, že sa to podarí, však zmarilo odhalenie vývojových programov biozbraní v bývalom ZSSR a v Iraku. Bioexpertov či biozbrane však môže získať a transportovať hocikto a rastie aj počet štátov podozrivých z experimentovania s biologickými zbraňami.

Arzenál biozbraní a Slovensko
-- Odhaduje sa, že na výrobu biozbraní pripadá asi 70 rôznych kmeňov baktérií, vírusov, rickettsií alebo húb a toxínov. NATO ich uvádza okolo 30, ruskí odborníci ich v roku 1994 označili 11; viedol vírus kiahní, antrax a mor, potom botulizmus, pôvodca tularémie, týfus, konská encefalitída, chrípka a hemoragické horúčky (Marburg a ebola).
-- Výber na použitie ovplyvňuje ich stabilita vo vonkajšom prostredí, potrebná veľkosť infekčnej dávky, možnosť ďalšieho interhumánneho prenosu, dostupnosť preventívnych i profylaktických opatrení a terapia.
-- Vírusy i baktérie sa dnes dajú bez problémov získať z vyše 1 500 bánk mikrobiálnych kultúr rozšírených na celom svete. Identitu žiadateľa pritom preverujú len niektoré z nich a len od roku 1996.
-- Podľa zástupcu rezortu zdravotníctva na riešenie problémov súvisiacich s Konvenciou o zbraniach a toxínoch MUDr. Cyrila Klementa nie sú v SR nijaké kapacity či objekty, ktoré by sa v minulosti zaoberali obrannými či útočnými bakteriologickými programami. Máme však hustú sieť mikrobiologických laboratórií, ktoré by sa teoreticky dali zneužiť.
-- Zo všetkých potenciálnych biologických zbraní predstavujú najväčšiu hrozbu kiahne, antrax a mor.

Biologické zbrane vyrábali v ZSSR a Iraku
Oprávnenosť podozrenia, že v rozpore s podpísaním Konvencie o biologických zbraniach a toxínoch rozbiehal ich veľkovýrobu ZSSR, potvrdili tamojší vedci, ktorí emigrovali na Západ. Výskumom, výrobou a skladovaním biologických zbraní sa nezaoberal len sovietsky vojenský, ale aj civilný sektor. V civilnej oblasti riadila výrobu a skladovanie biozbraní štátna organizácia Biopreparát. Na ich výskume, testovaní a výrobe pracovalo vyše polovice z takmer 60 000 zamestnancov a zbrane mohli vyrábať aj počas presunov po železnici. Biopreparát tvorilo vyše 40 výskumných, výrobných či skladovacích závodov po celom ZSSR. V jednom z nich, Ruskom štátnom centre virológie a biotechnológie v Koltsove (Novosibírska oblasť), sa experimentovalo s vírusom kiahní, eboly, Marburgu i ostatných hemoragických horúčok a ich rekombinantmi. Teraz tento laboratórny komplex slúži ako repozitórium vírusu varioly a je kontrolované Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Bezpečnostné opatrenia však zoslabli a väčšina vysoko špecializovaných vedcov odišla za lepšie honorovanou prácou do zahraničia. Enormný záujem o nich prejavovala Líbya, Irán, Irak, Sýria a Severná Kórea.
V Iraku sa rozsiahly výskum biologických zbraní (antrax, botulotoxín, ricín a aflatoxín) začal v polovici 80. rokov v Muthane; v roku 1995 sa potvrdilo, že mal bomby, lietadlá i hlavice rakiet SCUD plnenými biomateriálom. Irak vyprodukoval státisíce galónov tekutých spór antraxu i ďalších biomateriálov ešte predtým, ako sa v roku 1996 zničila hlavná výrobňa biozbraní v Al Hakune a všetky zásoby sa zrejme zlikvidovať nepodarilo.

Šokované Japonsko i svet
V roku 1995 príslušníci japonskej sekty Aum Shinrikyo (Najväčšia pravda) rozšírili v tokijskom metre nervový plyn sarin, ktorý zasiahol vyše 5 500 osôb (12 zomrelo). Sekta plánovala aj ďalšie bioteroristické akcie; v jej skladoch sa našli veľké zásoby nutričných médií určených na kultiváciu patogénov, kultúr antraxu, botulotoxínu i lietadlo na rozptyl aerosólu. Na vývoj biozbrane chcela sekta použiť aj vírus eboly. V rokoch 1990 -- 1995 sa Aum Shinrikyo najmenej osemkrát pokúsila rozšíriť antrax i botulotoxín v Tokiu a Jokohame zo zariadení na streche nákladného auta. Kmene však neboli dosť virulentné.

Nehrozí nám len antrax

Okrem antraxu, ktorého zásielky sa postupne rozširujú po svete, nám hrozia aj iné nebezpečné epidémie:

CHOLERA
-- spôsobuje ju Vibrio cholerae nestabilný v aerosóle, studenej vode, ale stabilný v slanej vode
-- kontaktom sa prenáša zriedka
-- úmrtnosť u liečených nízka, u neliečených vysoká
-- rozšíriť sa môže kontaminovanými potravinami či vodou

MOR
-- pôvodcom je baktéria Yersinia pestis prežívajúca rok v pôde, 270 dní v organizme
-- prenos kontaktom je veľmi vysoký
-- vysoká, ak sa s liečbou nezačne do 12 až 24 hodín
-- rozšírenie pľúcnej formy aerosólom, bubonickej blchami

PRAVÉ KIAHNE
-- pôvodcom je veľmi stabilný Pox vírus
-- prenos kontaktom je veľmi vysoký
-- úmrtnosť veľmi vysoká
-- možnosť rozšírenia aerosólom

BOTULIZMUS
-- pôvodcom je toxín Clostridum botulinum, prežíva niekoľko týždňov v stojatej vode a potravinách
-- kontaktom sa neprenáša
-- úmrtnosť je vysoká
-- možnosť rozšírenia aerosólom či sabotážou potravinami

ANTRAX
-- pôvodcom je Bacillus antracis, spóry prežívajú viac než 40 rokov
-- kontaktom sa neprenáša
-- úmrtnosť je vysoká
-- rozširovať sa dá aerosólom obsahujúcim spóry

Čoho sa teraz najviac bojíme
Antrax. Najčastejšia je kožná forma, ktorá má pomerne priaznivú prognózu. Najnebezpečnejšie je vdýchnutie antraxových spór, ktoré do 4 až 10 dní vyvoláva pľúcnu formu, ktorej úmrtnosť presahuje 85 %. Začína sa prudkou triaškou, horúčkou, kašľom a sťaženým dýchaním, nasleduje zápal pľúc spojený s vykašliavaním krvi a zápal pohrudnice.
Antrax je kandidátom na vojnové a teroristické použitie už od 40. rokov. Vyvoláva ho sporulentná baktéria Bacillus antracis, ktorá postihuje dobytok, ovce, kozy i kone. Najčastejšia je kožná forma. Liečba antibiotikami znižuje úmrtnosť pod jedno percento.
Rozptyl malého množstva aerosólu antraxových spór môže ochromiť celé mesto. Letecký rozptyl 60 kg spór antraxu nad mestskou aglomeráciou s 5 mil. obyvateľmi by podľa expertízy Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 1970 postihol asi 250 000 osôb, z nich by 100 000 zomrelo. V USA roku 1993 odhadovali, že keby sa rozptýlilo 100 kg antraxových spor nad Washingtonom, zomrelo by 130 000 až 3 milióny osôb, čo by prevyšovalo účinok vodíkovej bomby.

Kiahne. Vírus variola, ktorá ich spôsobuje, sa šíri vzduchom od chorého k vnímavej osobe. Po inkubačnom čase trvajúcom priemerne 10 až 12 dní sa objaví vysoká horúčka a bolesti. Nasleduje vyrážka a pacient je potom infekčný 7 až 10 dní. Dosiaľ neexistuje špecifická terapia a asi 25 až 30 percent neočkovaných osôb umiera. Očkovanie sa pritom celosvetovo ukončilo pred dvadsiatimi rokmi po ich úspešnej eradikácii a je pravdepodobné, že pred touto nákazou je už chránených menej ako 20 percent populácie. Vírus vo forme aerosólu prežíva vo vonkajšom prostredí 24 (a viac) hodín a je veľmi infekčný. Na každú osobu nakazenú variolou v prvej vlne by pripadlo asi 10 ďalších infikovaných. Do 12 až 14 dní by sa teda objavilo ďalších asi 1 000 "sekundárnych" prípadov kiahní.

Botulizmus. Život ohrozujúca otrava bakteriálnym toxínom poškodzujúca periférny nervový systém. Pôvodcom je baktéria Clostridium botulinum vytvárajúca spóry, ktoré sa bežne nachádzajú v pôde, vode, črevnom trakte zvierat vrátane rýb. Človek ochorie najčastejšie po konzume údenín (klobásy, šunka, paštéty) a doma pripravovaných konzerv (ovocných, zeleninových, mäsových) obsahujúcich botulotoxín, jednu z najjedovatejších dnes známych látok. Následkom produkcie toxínu v rane môže vzniknúť aj ranový botulizmus a umelo možno človeka nakaziť aj inhaláciou botulotoxínu. Prvé príznaky sa objavujú po 12 až 36 hodinách (rozpätie 1 hodina až 8 dní) od požitia kontaminovanej potravy (sucho v ústach, prehĺtacie a rečové ťažkosti, zahmlené až dvojité videnie a obrna dýchacích svalov) môže znemožniť dýchanie.

Detský botulizmus. Vzniká u detí vo veku 2 až 3 mesiacov, ktoré okrem materského mlieka začínajú prijímať aj inú potravu. Nevyvoláva ho potrava obsahujúca toxín, ale prehltnutie spór napríklad v kontaminovanom mede či kúskoch zeminy. Medzi prvé príznaky patrí zápcha, neskôr paralýza až zastavenie dýchania. Dojčatá do 1 roka by nemali konzumovať med.

Ochrana takmer nemožná

Hoci nebezpečenstvo biologických zbraní zatienila v minulosti hrozba nukleárnych zbraní, je hrozba bioterorizmu oveľa väčšia, než sa zdalo, konštatoval expert Svetovej zdravotníckej organizácie MUDr. Zdeněk Ježek pred viac než rokom. Biologické zbrane sú podľa neho mimoriadne nebezpečné aj preto, že ich možno ľahšie vyrobiť a použiť, ako sa im brániť. Ich nebezpečnosť zvyšuje aj fakt, ich môže získať ktokoľvek solventný a takisto môže získať aj bioexpertov, ktorí ich bez škrupúľ vyrobia. Odhaliť tých, ktorí mienia biologické zbrane použiť, a paralyzovať ich zásahy je totiž veľmi ťažké. Spravodajské služby zvyčajne nemôžu existenciu biologických zbraní a ich nosičov preukázať. Účinnú ochranu obyvateľstva preto nemôžu zaručiť ani najvyspelejšie štáty. Navyše aj tie doteraz podporovali opatrenia proti bioterorizmu len okrajovo.

22. máj 2022 01:51