Rok 2015 bol pre vedu v mnohých oblastiach prelomový. Či už ide o vesmír, fyziku, medicínu alebo históriu, končiaci sa rok bol plný nových objavov, zistení a vynálezov. Mnohé z nich nám v budúcnosti pomôžu žiť kvalitnejší a zdravší život, či dozvedieť sa viac o vesmíre aj svojom vlastnom pôvode. Pozrite si desať najzaujímavejších objavov roka.
„Umelé“ hlasivky
Veľký úspech na medicínskom poli zaznamenal medzinárodný tím lekárov, ktorí vypestovali funkčné ľudské hlasivky. Vďaka bunkám od darcov sa im podarilo „donútiť“ bunky vytvárať žiadané tkanivo, ktoré pri pohybe vzduchu v hrtane vytvára zvuk. Úspech dáva do budúcnosti nádej pacientom, ktorý prišli o hlasivky pre rôzne choroby a operácie. Novinka je ďalšou v rade orgánov, ktoré sa už iným tímom podarilo vypestovať, napríklad obličky, srdce či priedušky. Je to ďalší dôležitý krok v rýchlo napredujúcom odvetví regenerácie tkanív.
Voda na Marse
Ak nejaká informácia z vesmíru naozaj zaujala tento rok aj verejnosť, bolo to objavenie pozostatkov vody na Marse. Keďže všetci poznajú starú známu vetu „voda je život“, kolotoč dohadov a špekulácií sa okamžite roztočil. Vedci sa zatiaľ dozvedeli to, že na oboch póloch červenej planéty sú ľadovce, ktoré sa vplyvom zvyšujúcej sa teploty zmenšujú, no voda sa zrejme mení rovno na paru. Vedia tiež, že pod povrchom Marsu ležia ľadové jazerá a za určitých podmienok sa voda dokáže udržať na povrchu. Vedci pomocou detailných snímok zistili, že na povrchu stále existuje tečúca voda, ktorá za sebou necháva fľaky. Je však možné, že na to, aby tam existoval život, je príliš slaná. Aby to vedci dokázali potvrdiť, budú musieť vzorky vody nájsť a otestovať ju. „Problém je, že voda síce je podmienkou na život, ale nie jedinou. Mars má veľmi nehostinné prostredie,“ povedal Andrew Coates z Mullard Space Science Laboratory.
Rebrá z tlačiarne
O zázraky medicíny nebola tento rok núdza a svoje by o tom vedel povedať aj 54-ročný Španiel, ktorý prišiel kvôli rakovine o časť hrudného koša. Nádory mu zasiahli hrudnú kosť, ako aj časť rebier. Pri operácii prišiel o kosti a lekári mu chýbajúce časti museli nahradiť. Pomocou CT skenov s vysokým rozlíšením bola austrálska firma Anatomics schopná pomocou 3 D tlačiarne vytvoriť presný implantát, ktorý zastúpil funkciu hrudného koša.
Nový predchodca človeka
Dôležitý objav, dokonca jeden z najvýznamnejších za posledné polstoročie, sa podaril juhoafrickým archeológom. V jaskyni Rising Star našli pozostatky doteraz neidentifikovaného predchodcu človeka, Homo naledi. Spolu s nimi objavili aj kosti ďalších 15 členov rovnakého rodu starého približne tri milióny rokov. Nález sa zapísal do histórie aj tým, že išlo o najviac fosílií jedného druhu nájdených na rovnakom mieste. Doteraz ich objavili 1550. Kosti boli cielene uložené v určenej miestnosti, čo vedie vedcov k predpokladu, že aj naši vzdialení predchodcovia rituálne pochovávali mŕtvych.
Prvá vesmírna zelenina
Medzi významné medzníky vesmírneho výskumu patrí aj večera astronautov. V auguste si posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice pochutnala na zelenom šaláte, ktorý bol vypestovaný priamo vo vesmíre. Listový šalát s neatraktívnym názvom Veg-01 síce nie je prvá rastlina vypestovaná na stanici, ale bol prvý, z ktorého mohli domáci polovicu zjesť. Druhá polovica smerovala na Zem na výskum. Ide o významný krok najmä z hľadiska snahy o budúce osídlenie Marsu a schopnosť pestovať na ňom vlastné plodiny.
Druhý domov
Aj Keplerov teleskop má za sebou tento rok zaujímavý objav. Už roky skúma a hľadá exoplanéty, teda planéty mimo Slnečnej sústavy. Teraz sa mu podarilo nájsť planétu s dosiaľ najväčšou podobnosťou Zemi. Kepler-452 b je o 1,5 miliardy rokov staršia a o niečo väčšia ako naša planéta, rok má však približne rovnako dlhý a je zhruba rovnako vzdialená od svojej hviezdy ako my od Slnka. Miera slnečného žiarenia na planéte je podobná ako u nás. Z toho sa dá usúdiť, že ak by tam ľudstvo prinieslo rastliny, boli by schopné fotosyntetizovať. „Vnímame Kepler-452 b ako staršieho a väčšieho bratranca Zeme. Dáva nám možnosť pochopiť a pozrieť sa na podmienky vývoja našej planéty,“ uviedol Jon Jenkins, analytik dát z Keplera v NASA.
Stretnutie s Plutom
Trvalo jej to desať rokov, ale napokon sa do svojho cieľa dostala. SondaNewHorizons precestovala neuveriteľných 5,7 miliardy kilometrov, aby preletela okolo trpasličej planéty Pluto a jej mesiaca Chárona a nafotila ich poriadne zblízka.NewHorizons počas preletu nazbierala obrovské množstvo dát, ktoré postupne posiela na Zem. Vedci zatiaľ zistili, že Pluto má na svojom povrchu viacero tmavých útvarov, svetlý fľak v tvare srdca, ľadové kopce a nerovný terén, čo vyvrátilo vedecké predpoklady o jeho povrchu.
Vzostup cicavcov
Ani zoológia tento rok nezaháľala. Tím vedcov objavil v Novom Mexiku fosílie cicavca, ktorý prežil udalosť, čo mala na svedomí vyhubenie dinosaurov. Pomerne veľký hlodavcový typ zvieraťa a jeho pozostatky naznačujú, ako po vyhynutí dinosaurov začali hrať hlavnú rolu na Zemi cicavce. Bylinožravec podobný bobrovi dostal pomenovanie Kimbetopsalis simmonsae podľa miesta nálezu. Vedci predpokladajú, že po páde meteoru a vyhubení dinosaurov sa mohli začať naplno rozvíjať i rásť a darilo sa im.
Antibiotikum po 30 rokoch
Čo sa stane, keď začnú byť infekcie odolné proti doteraz známym antibiotikám skôr, ako vedci vyvinú nové? To je otázka, ktorú si kladie zdravotníctvo na celom svete a tím amerických vedcov sa rozhodol hľadať riešenie potenciálnej zdravotníckej krízy budúcnosti. Keďže v laboratóriu takmer nie je možné antibiotikum vytvoriť, začali hľadať v špine. Alebo lepšie povedané v hline. Pri hľadaní nekultivovaných baktérií narazili napokon na baktériu, ktorá je základom nového antibiotika teixobactin. To zabíja baktérie tak, že ničí ich vonkajšie steny a bráni ich šíreniu. „Okrem okamžitého použitia to dáva možnosť vytvoriť stratégie a látky, proti ktorým si baktérie nebudú schopné vyvinúť odolnosť,“ hovorí Kim Lewis, riaditeľ výskumného centra, zameraného na ničenie mikróbov. Liek zatiaľ nebol testovaný na ľuďoch.
Modifikácia ľudského embrya
Eticky kontroverzná téma úpravy genetických informácií nabrala tento rok na obrátkach. Čínski vedci z univerzity Sun Yat-sen ako vôbec prví skúšali nové postupy, ako zabrániť prenosu dedičných chorôb na neživotaschopných embryách. Pokúsili sa modifikovať gén, ktorý je zodpovedný za potenciálne smrteľné ochorenie krvi. Vedci odhalili v metóde vážne prekážky, napríklad necielené mutácie, ktoré budú aj v budúcnosti komplikovať podobné snahy. „Štúdia je medzníkom, ale zároveň aj výstrahou pre všetkých, ktorí si myslia, že technológie sú pripravené na testovanie odstránenia génov spôsobujúcich choroby,“ uviedol biológ George Daley z Harvardu.