Českí vedci objavili v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou vyššiu hladinu špecifických protilátok. Mohol by to byť kľúč
k včasnej diagnóze choroby a možno aj objavu lieku. Objav chcú overiť v praxi a hľadajú dobrovoľníkov.
O objave informoval šéf výskumného tímu Aleš Bartoš z Národného ústavu duševného zdravia/psychiatrického centra Praha. V tíme sú aj odborníci z Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady a z 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.
Pri Alzheimerovej chorobe sa do mozgu ukladajú zle zvinuté či poškodené bielkoviny beta-amyloid a tau proteín. V poškodenej forme zanášajú mozog a ničia ho. Tau proteín a neurofilamenty (vlákno v nervovej bunke) tvoria kostru nervovej bunky.
Ak je kostra poškodená, nervová bunka sa môže rozpadnúť. Vo svete sa pokusne očkovali myši proti beta-amyloidu, ich mozog sa od nánosov vyčistil. U ľudí postup nezabral.
"U ľudí bohužiaľ očkovanie nemalo liečebný účinok, ktorý by zlepšoval prejavy demencie alebo aspoň zastavil ich rozvoj. Okrem toho očkovanie u niekoľkých pacientov spôsobilo vedľajšie účinky," povedal pre idnes.cz hovorca Národného ústavu duševného zdravia Jan Červenka.
Výskum trvá päť rokov
Český vedecký tím sa preto zameral na tau proteín a neurofilamenty. Päť rokov zisťoval rozdiely v imunologickej situácii u 80-ich dobrovoľníkov rozdelených do štyroch skupín: zdravých seniorov, seniorov so zápalovými chorobami nervovej sústavy, pacientov s Alzheimerom a pacientov s inými formami demencie.
Ukázalo sa, že množstvo protilátok proti tau proteínu a neurofilamentom v krvi aj mozgovomiechovom moku celkovo bolo u zdravých ľudí vyššieho veku a pacientov s Alzheimerovou chorobou približne rovnaké.
Vedci sa preto zamerali na časť protilátok priamo lokálne vytvorených v blízkosti nervovej sústavy. U pacientov s Alzheimerovou chorobou ich zistili významne viac než u ostatných.
Vedci očakávali, že podobná imunologická reakcia nastane aj pri pacientoch s inými formami demencie a že telo sa bude brániť protilátkami na zvýšenú hladinu tau proteínu a neurofilamentov z rozpadnutých buniek rovnako ako v prípade Alzheimerovej choroby. Lenže tomu tak nebolo, a to ani u Creuzfeldt-Jacobovej choroby, ľudskej varianty choroby šialených kráv.
Na overenie v praxi sa hľadajú dobrovoľníci
Pri tejto chorobe je rozpad buniek rýchlejší, prudko stúpa množstvo bielkovín tau proteínu a neurofilamentov v mozgovomiechovom moku, napriek tomu neboli protilátky zvýšené. Túto skutočnosť neopísal podľa Bartoša doteraz nikto na svete.
"Zdá sa teda, že tieto lokálne zvýšené protilátky sú relatívne špecifické práve pre Alzheimerovu chorobu," zhrnul. V laboratóriu biochémie a patofyziológie mozgu Národného ústavu duševného zdravia plánuje Bartošov tím poznatky overiť. Do štúdie chce zaradiť viac ďalších pacientov, a to s chorobou v ranom štádiu. Ich séra a mozgovomiešne moky budú vyšetrené vylepšenými biochemickými metódami.
Pre vytvorenie českých noriem neuropsychologických testov sa teraz hľadajú dobrovoľníci. Potrební sú zdraví muži nad 50 rokov a zdraví muži aj ženy nad 85 rokov. Výskum zohľadňuje aj sociálno-ekonomický status a vzdelanie. Nedostatočný počet je dobrovoľníkov s nižším vzdelaním.
zdroj: idnes.cz