Keď si pred šesťdesiatimi rokmi nechal Georges de Mestral patentovať suchý zips, určite netušil, že si ním raz budeme „zapínať“ okrem topánok či bundy aj vnútorné orgány. Samozrejme, nejde doslova o sústavu háčikov a očiek. Tímu výskumníkov z Univerzity v Toronte vyvinul tkanivo, ktorým by chceli opravovať poškodené srdcové svaly. A ktorých bunky do seba zapadajú práve tak ľahko, ako suchý zips. Správu priniesol portál sciencedaily.com.
„Jednou z hlavných výhod je jednoduchosť použitia," hovorí biomedička Milica Radisic, ktorá projekt vedie. „Môžeme vytvárať väčšie tkanivové štruktúry tesne pred tým, než je to potrebné, a rovnako ľahko ich aj rozoberať. Neviem momentálne o žiadnej inej techniky, ktorá by to umožňovala."
Takpovediac pestovať srdcové bunky v laboratórnych podmienkach dnes už nie je nič výnimočné. Problém však je, že sa tieto bunky príliš často odlišujú od tých obsiahnutých v tele. Reálne srdcové bunky, ktoré sa nám tvoria v tele totiž obsahujú proteínové štruktúry, ktoré im pomáhajú formovať sa do dlhých štíhlych zoskupení, ktoré vytvárajú srdcovú svalovinu. Bunky pestované v skúmavke však majú tendenciu byť príliš slabé na to, aby niečo podobné zvládli.
Pred dvoma rokmi profesorka Radisic a jej tím vynašli Biowire, v ktorom srdcové bunky rástli okolo hodvábneho vlákna, a napodobňovali tak spôsob, akým rastú reálne svalové vlákna v srdci. Práve na túto technológiu teraz nadväzujú a snažia sa podobným spôsobom vytvoriť už celé kusy tkaniva. Konečným cieľom projektu je vytvoriť umelé tkanivá, ktoré by mohli byť použité na opravu poškodeného srdca. Modulárny charakter technológie by malo umožniť prispôsobiť štep priamo na mieru konkrétneho pacienta. Ďalším veľkým plusom je, že táto technológia by sa nemala obmedziť len na srdce, ale mala by sa dať použiť aj na rast iných druhov tkanív v ľudskom tele.