Samozvanému svätému mužovi Grigorijovi Rasputinovi sa to ale podarilo. V malej ruskej dedinke síce začínal ako negramotný povozník a zlodej koní, neskôr však dokonale ovládol posledného ruského cára Mikuláša II. a najmä jeho manželku.
K jeho životu patrili divoké orgie plné sexu a alkoholu a mnoho nepriateľov. Pred 100 rokmi, 30. decembra 1916, ho zavraždili.
Mladosť plná zhýralosti
Jedna z najbizarnejších postáv prelomu 19. a 20. storočia, sa narodila podľa jednej z cirkevných matrík 21. januára 1869 v sibírskej dedinke Pokrovskoje. Ďalšie údaje o roku jeho narodenia sa pohybujú v intervale 1864 až 1872.
Nejasnosti panujú aj okolo jeho mena. Podľa niektorých historikov bolo Rasputin jeho pravé meno, podľa niektorých údajov sa volal alebo sa chcel volať Novych. Pri pôvode mená Rasputin sa historici prikláňajú buď k verzii, že pochádza z ruského slova "rasputnik" (zhýralec, samopašník), alebo že pochádza z ruského Rasputie (rázcestie).
Ako mladík podľa väčšiny zdrojov pil a chodil za dievčatami a zhruba v 18 rokoch odišiel do kláštora. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil do rodnej dediny a oženil sa.
Manželka Praskovja mu porodila tri deti, mal aj ďalšie deti s inými ženami. Na svoju rodinu ani v neskorších rokoch nikdy nezanevrel. Jedna z jeho dcér Marija po boľševickej revolúcii utiekla do Francúzska a potom do USA, kde v roku 1977 zomrela.
Mystika a liečiteľstvo
Niekedy na prelome storočia odišiel od rodiny a pod vplyvom svojho pobytu v kláštore a údajne aj kvôli zjaveniu začal po celom Rusku hlásať slovo božie a pozvoľna sa začala šíriť jeho povesť.
Stal sa tzv. starcom, božím mužom, ktorého si dedinčania hýčkali. Do školy síce nechodil, napriek tomu sa údajne dobre vyznal v biblických textoch. Občas dokázal niekoho vyliečiť, údajne mal totiž schopnosť sugescie a hypnózy a ovládal základy liečiteľstva. Počas putovania navštívil Grécko a Jeruzalem.
V roku 1903 prišiel do Petrohradu. Okolnosti Rasputinovi vtedy nahrávali. V čele štátu stál slabý cár Mikuláš II. a náboženstvo a mystika hrala významnú úlohu v živote panovačnej cárovnej Alexandry Fjodorovny.
Táto pôvodne nemecká princezná videla v Rasputinovi šancu na uzdravenie následníka trónu Alexeja, ktorý trpel hemofíliou; v roku 1905 bol Rasputin na radu najlepšej priateľky cárovnej Anny Vyrubovovej uvedený k cárskej rodine. Rasputinovi sa niekoľkokrát podarilo zastaviť bolesť aj krvácanie Alexeja a jeho úspech bol spečatený.
Ovládnutie cárskeho páru
Mníšsky divotvorca cársku dvojicu úplne ovládol. Za peniaze dojednával audiencie a prostredníctvom svojej manželky začal cár na jeho rady spoliehať aj v štátnych záležitostiach.
Postupom času tento "svätý čert" alebo "šialený mních", ako sa mu potajomky hovorilo, začal zasahovať aj do vymenovania cirkevných hodnostárov a nakoniec aj do politických a vojenských rozhodnutí. Ďalšou stránkou jeho prepychového života sa stali bujaré pitky aj búrlivé noci s významnými ženami.
Orgiami vraj zaháňal diabla v sebe aj v ženách. Každý jeho krok sledovala cárska polícia a počas prvej svetovej vojny bol obviňovaný zo spojenia s Nemeckom. Cárovná sa občas o orgiách Rasputina dozvedela, nedala však na neho nikdy dopustiť.
Jeho škandalózny život prispel k diskreditácii cárskej rodiny a Rasputin si vytvoril množstvo nepriateľov. Po niekoľkých neúspešných pokusoch ho zabiť sa úlohy "zachrániť monarchiu" nakoniec ujala skupina konzervatívcov na čele s bohatým kniežaťom Felixom Jusupovom, ktorý Rasputina nenávidel, ale opačný vzťah bol vraj vrelý.
Splnená veštba
Jusupov usporiadal spoločne s poslancom Dumy Vladimirom Puriškevičom a členom cárskej rodiny a veľkokniežaťom Dmitrijom Pavlovičom vo svojom paláci 30. decembra 1916 večierok a lákadlom pre Rasputina sa stala jeho manželka Irina.
Počas večierka Rasputinovi podali v jedle a vo víne jed, ktorý ale nezaberal, a tak ho postrelili a dobili palicou. Údajne ešte živého ho potom zabalili do kožuchu a vhodili pod ľad zamrznutej Nevy. Na vražde sa podľa niektorých zdrojov podieľal aj agent britskej tajnej služby MI6 Oswald Rayner.
Na príkaz cárovnej bol Rasputin pochovaný v Cárskom Sele, v búrlivom roku 1917 však miestni ľudia telo spálili. Vo svojom závete okrem iného uviedol, že keď zomrie rukou príslušníka cárskej rodiny, monarchia neprežije dva roky. Vláda Romanovcov skončila za necelé tri mesiace a za necelé dva roky cársku rodinu zastrelilo boľševické komando.
Jusupovovi, ktorý za legendami opradenú vraždu nebol potrestaný, sa podarilo utiecť a zomrel v roku 1967 vo Francúzsku. Puriškevič bol po boľševickej revolúcii krátko väznený a zomrel v roku 1920. Dmitrij Pavlovič tiež utiekol a zomrel v roku 1941 v pľúcnom sanatóriu vo Švajčiarsku.