Vláda, ktorej dali občania mandáta v júnových voľbách zatiaľ, zdá sa, korupciu považuje za problém. Vo svojom programovom vyhlásení hovorí:
"Vláda si je dobre vedomá toho, že korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného, právneho a vo svete uznávaného štátu. Urobí nevyhnutné kroky na zvýšenie úspešnosti práce orgánov, ktoré sa zúčastňujú na odhaľovaní a objasňovaní tejto trestnej činnosti."
Vôbec tomu však nenasvedčovali predvolebné programy strán. Tie sa nezaoberali napríklad vykazovaním príjmov strán od fiktívnych darcov. Podľa vyjadrení prezidentky Transparency International Emílie Sičákovej-Beblavej to je v rozpore s vnímaním ľudí, ktorí úplatkárstvo považujú za problém.
V hodnotení Transparency International dopadla v júni najhoršie ĽS-HZDS, potom SMK a SNS - opatrenia buď neponúkali, alebo zostali iba vo všeobecnej rovine. "Tým, že dáme ľuďom prácu, slušne zarobia, zvýšime vymožiteľnosť práva, odstráni sa predsa korupcia," bránil sa vtedy podpredseda ľudovej strany Milan Urbáni. Korupcii sa špeciálne nevenoval ani Smer.
Protikorupčné minimum z dielne Transparency si neosvojila ani SMK. Strana si však žiadne nedostatky nepripúšťala, tvrdiac, že práve jej minister Zsolt Simon dokázal odstrániť korupciu pri udeľovaní dotácií v poľnohospodárstve.
Akékoľvek výhrady opakovane odmietla aj podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. "Prečo vlastne niečo takéto hodnotí organizácia, ktorá roky čušala pri veľkých korupčných aférach a tunelovaní štátneho majetku touto vládou?" vyhlásila na adresu Transparency.
Najlepšie protikorupčné opatrenia podľa hodnotenia tejto neziskovky navrhovali ANO, OKS aj SDKÚ-DS. Keď si ešte mysleli, že budú vo vláde, chceli zaviesť jasné pravidlá do rozhodovania o prideľovaní eurofondov, transparentnosť na úrovni verejného obstarávania aj justície. Naopak, nikto nemyslel na zabezpečenie hlavného kontrolóra v samosprávach. Túto funkciu musí mať zriadenú každá obec.