Rozdiel v preferenciách medzi ODS a ČSSD sa výrazne znížil. Čomu to pripisujete?
- Naše preferencie neklesajú, akurát socialisti sa dostávajú tam, kam historicky patria. Nikto nemohol čakať, že strana s potenciálom 25 - 30 percent zostane na prahu voliteľnosti, kam sa dostala vďaka aféram Stanislava Grossa. My sa pohybujeme štandardne nad 30 percentami, čo je uspokojivé. Budeme chcieť maximalizovať výsledok tak, aby sme boli schopní zostaviť stredo- pravicovú vládu.
V Nemecku aj Poľsku nakoniec CDU, respektíve Občianska platforma neuspeli tak, ako to naznačovali prieskumy, keďže ich konkurenti dokázali tesne pred voľbami sociálnou rétorikou osloviť značný počet voličov. Neobávate sa, že sa vám môže prihodiť to isté?
- Posledné dva roky sme sa zameriavali na vysvetľovanie reformných krokov našej Modrej knihy. Kolegov nabádam na trpezlivosť, pretože rovnako ako pred voľbami v roku 2002 v ČR, aj v nedávnych voľbách v Nemecku a Poľsku rozhodovali posledné dva až tri týždne kampane. To je ešte ďaleko. Nástroje a techniky na predvolebný finiš už máme pripravené.
Váš potenciálny koaličný partner KDU-ČSL má silný sociálny program. To by mohlo byť prekážkou pri presadzovaní tvrdších, reštriktívnych reforiem...
- Sociálny program a sociálna dimenzia politiky ODS je k tým, čo nie sú zamestnaní, ale majú záujem pracovať alebo ľuďom, čo pracovať nemôžu - oveľa ústretovejšia, ako program KDU-ČSL. Všetky naše reformy vedú k posilneniu pozície rodín s deťmi, nevládnych a zdravotne postihnutých ľudí. Ak má pritom niektorá strana v názve slovo sociálna, ešte to neznamená, že ich politika má pozitívny dosah na sociálne slabšie skupiny.
Slovenská ľavica považuje vládne reformy za antisociálne. Argumentujú, že v Česku je vysoký hospodársky rast aj bez reforiem, Slovensku výdatne k rastu pomohol vstup do EÚ, takže reformy ani nepotrebujeme. Čo vy na to?
- Ak by sledovali prognózy OECD či EÚ, vedeli by, že bez štrukturálnych reforiem, ktoré v Česku zatiaľ neprebehli, sa odhaduje permanentný pokles ekonomického rastu, hoci teraz je veľmi slušný. ČR mala a má vyššiu životnú úroveň ako Slovensko. Česko malo donedávna lepšiu štruktúru hospodárstva. Mali sme oveľa viac zahraničných investícií. To bol ten motor rastu, ale bez štrukturálnych reforiem potenciál vyprchá. Platia tu slová jedného slovenského politika, ktorý mi svojho času povedal: Vy ste bohatí a rozhodli ste sa byť chudobní, my sme chudobní a rozhodli sme sa byť bohatí.
Chystáte radikálnu zmenu - rovnú 15-percentnú daň. Niektorí ekonómia pripomínajú, že tento krok bude znamenať 50-miliardový výpadok v štátnom rozpočte. Čím to chcete nahradiť?
- Nebude to až toľko veľa. Sociálna demokracia znížila korporátnu daň. Podľa ich výpočtu mal klesnúť príjem rozpočtu. Nestalo sa, príjem bol vyšší. Zvýšili prah sociálnych a zdravotných odvodov pre živnostníkov. Podľa ich výpočtov mal stúpnuť príjem rozpočtu. Opak je pravdou, znížil sa. Ekonomické zákony fungujú. Rátame s rastom výnosu dane z podnikov, pri fyzických osobách bude možno dva roky trvať než sa to dostane na pôvodnú úroveň a z DPH vyberieme viac. Naše odhady hovoria celkovo o výpadku 10 až 30 miliárd korún. Máme pripravenú výraznú debyrokratizačnú reformu, sme schopní na fungovaní štátnych inštitúcií ušetriť asi desatinu ich nákladov, čím by sme chceli výpadok nahradiť.
Pripravujete aj reformu zdravotníctva. Uvažujete v nej o spoluúčasti pacientov na financovaní zdravotných výkonov?
- To, že je nutná malá spoluúčasť pri návšteve lekára, ukazujú štatistiky. Máme trikrát väčšiu návštevnosť u lekára ročne ako Nemecko. Asi 16 návštev v priemere na občana nemôže predsa znamenať, že sme trikrát viac chorí ako Nemci. V reforme zdravotníctva budú aj motivačné nástroje, systémovo je to postavené na konkurencii poistných plánov. Chceme zaviesť konkurenciu do poistenia, individuálne účty s tým, že zhruba 70 percent zdravotnej starostlivosti bude úplne solidárnych - v tzv. rizikovom fonde, s ktorým nebudú môcť poistenci disponovať. Zvyšok bude súčasťou poistných plánov a do systému zavádzame dobrovoľné pripoistenie.
Čo chystáte na trhu práce?
- V Česku je 500-tisícová armáda nezamestnaných, klesá zamestnanosť. Iba tento rok odišlo z trhu 25-tisíc živnostníkov. Komplikuje sa podnikanie malých a stredných podnikov. Živnostníci platia daň zo straty. Zvýšili sa im odvody. Tí, čo majú tvoriť dve tretiny zamestnanosti, ju netvoria. Komplex opatrení, ktoré pripravujeme, súvisí s mobilitou pracovnej sily (deregulácia nájomného) a novou pracovnou legislatívou (uvoľnenie podmienok pri pracovných zmluvách).
Uvažujete aj o zrušení minimálnej mzdy?
- Áno, nemá ju Rakúsko, Nemecko, Belgicko. Minimálna mzda len zvyšuje nezamestnanosť.
StoryEditor
Mirek Topolánek: Česi chcú byť chudobní, Slováci nie
Predseda ODS Mirek Topolánek v rozhovore pre HN: "Česko malo donedávna lepšiu štruktúru hospodárstva. Mali sme oveľa viac zahraničných investícií. To bol ten motor rastu, ale bez štrukturálnych reforiem potenciál vyprchá."