V žilinskom a trenčianskom krajskom parlamente už nebude dominovať ĽS-HZDS. V zastupiteľstvách oboch krajov stratila ľudová strana dominantné postavenie z roku 2001. V Trenčianskom kraji vtedy získala všetkých štyridsaťpäť mandátov. Po týchto voľbách tam v jej farbách bude pôsobiť už len dvadsať poslancov. Poslanecký klub ľudovej strany sa výrazne stenčil aj v žilinskom regionálnom parlamente. V roku 2001 zaujali 30 miest, tentoraz prešlo iba päť poslancov za ĽS-HZDS. "Ľudová strana stratila dynamiku a v porovnaní s minulosťou sa jej už nedarí efektívne mobilizovať svoju voličskú základňu," hovorí politológ Grigorij Mesežnikov.
Môže za to HZD?
Predstavitelia ĽS-HZDS nehodnotia situáciu až tak dramaticky. "V Trenčianskom kraji sme si silnú pozíciu udržali. Nedalo sa očakávať, že opäť získame všetky mandáty," upozorňuje podpredseda ĽS-HZDS Viliam Veteška. Napriek tomu vníma volebný výsledok v Žilinskom kraji ako nepríjemné prekvapenie. "Neočakával som, že až tak výrazne stratíme." Pod nízky volebný zisk strany sa podľa neho negatívne podpísali hlavne posledné udalosti z veľkej politiky - prechod poslancov Karola Džupu a Eduarda Kolesára k vládnej koalícii a spôsob medializácie automobilovej nehody poslanca NR SR Jána Cupera. Ďalšie dôvody vidí aj v rozdelení strany v roku 2002, keď odišla skupina politikov, ktorí založili HZD. "Oslabilo nás to v niektorých okresoch na Kysuciach a Orave, kde sme vždy mali silné postavenie, " pripomína Veteška.
V Žiline nastupuje pravica
Za najväčšie prekvapenie volieb do zastupiteľstiev VÚC považujú politológovia výrazné víťazstvo pravicovej koalície KDH, SDKÚ, DS v Žilinskom kraji. Tá získala 31 z 57 poslaneckých mandátov. "Pravicové strany nedosiahli doteraz nikdy v tomto regióne takýto dobrý výsledok," konštatoval Mesežnikov. Člen predsedníctva KDH a poslanec NR SR Pavol Abrhan si to vysvetľuje kvalitnou ponukou kandidátov a disciplinovanosťou kresťanskodemokratických voličov. Mesežnikov však pravicové strany napáda k opatrnosti. Vzhľadom na veľmi nízku účasť je podľa neho reprezentativita volebných výsledkov pomerne otázna.
Z poslancov župani
ĽS-HZDS zaznamenala v regionálnych voľbách aj ďalší neúspech. Ich kandidát na župana v Banskobystrickom kraji a poslanec NR SR Viliam Soboňa obsadil až štvrté miesto. "Prekvapilo ma to. Mal veľmi pozitívnu kampaň, no ukázalo sa, že nepatril k najsilnejším kandidátom," zhodnotil výsledok svojho straníckeho kolegu Veteška. Viacerí Soboňovi kolegovia z poslaneckých lavíc v NR SR boli úspešnejší. Z dvanástich poslancov NR SR, ktorí kandidovali aj na posty županov, postúpili do druhého kola volieb piati. Podľa Mesežnikova sa nedá povedať, že majú zvýhodnenú pozíciu. "Aj samotné výsledky volieb ukázali, že viacerí poslanci NR SR prehrali v súboji so silnými regionálnymi politikmi."
Úspešnosť poslancov NR SR vo voľbách predsedov VÚC
Postúpili do druhého kola: Tibor Mikuš (ĽS-HZDS), Miroslav Chovanec (Smer-SD), Milan Murgaš (Smer-SD), Jozef Mikuš (SDKÚ), Juraj Blanár (Smer-SD)
Nepostúpili do druhého kola: Ján Cuper (ĽS-HZDS), Karol Ondriaš (KSS), Renáta Zmajkovičová (Smer-SD), Eva Antošová (HZD), Viliam Soboňa (ĽS-HZDS), Ivan Hopta (Úsvit), Viliam Novotný (SDKÚ)
Známe tváre v kreslách regionálnych poslancov
- Dušan Galis - futbalový tréner (Smer-SD, HZD a SF)
- Alexander Rozin - podnikateľ, majiteľ Incheby (Smer-SD, HZD a SF)
- Ľudmila Farkašovská - moderátorka (Smer-SD, HZD a SF)
- Branislav Záhradník - člen manažmentu STV (SDKÚ, ANO, SMK, DS a SZS)
- Milan Ftáčnik - exminister školstva (Smer-SD, HZD a SF)
- Ladislav Snopko - exminister kultúry (Nezávislé fórum)
pozn. Všetci kandidovali do Bratislavského VÚC