Korupcia je na Slovensku štvrtým najväčším problémom spoločnosti, minimálne podľa názoru občanov. Tí podľa prieskumov Ústavu pre výskum verejnej mienky na prvú priečku radia svoju nízku životnú úroveň, druhá je nezamestnanosť a tretí stupienok obsadil stav zdravotníctva. Práve bezútešný stav štátnych nemocníc súvisí s tým, že sa problémy často, dokonca najčastejšie zo všetkých oblastí riešia "všimným".

Jednooký medzi slepými
Hoci ľudia aj organizácie pripúšťajú, že sa situácia vo všeobecnosti zlepšuje, priemerná výška úplatku stále stúpa. V roku 2004 prekročila podľa prieskumu Ústavu verejnej mienky 5 700 korún, novšie údaje nie sú k dispozícii.
Výsledky prieskumu Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj zasa ukazujú, že Slovensko sa v znižovaní korupcie od roku 2000 zlepšilo najviac spomedzi tranzitívnych krajín. Napriek tomu uplatkárstvo dlhodobo poškodzuje slovenskú ekonomiku .
V niektorých oblastiach už ide pomaly o tradície. Napríklad v zdravotníctve cítia Slováci potrebu si prostredníctvom úplatkov zabezpečiť adekvátnu, respektíve lepšiu starostlivosť. "Stále pretrvávajú zvyky nosiť niečo lekárom, keďže služby sú na zlej úrovni," hodnotí Pavol Nechala z Transparency International Slovensko.
To však nie je všetko, ľudia vidia úplatkárstvo v polícii, špeciálne v dopravnej, keď radšej dajú "do vrecka", policajtovi menej, než by zaplatili na pokute za priestupok. Korupcia žije aj na colných úradoch, v miestnej samospráve, župách, školstve a na obvodných a krajských úradoch. Mnohé firmy považujú za nutné dať úplatok na získanie zákazky, urýchlenie vybavovania či na to, aby vôbec úradníci boli ochotní riešiť ich problémy.

Miliardy a percentíčka
Úplatky v zdravotníctve však nepatria medzi najvyššie, oveľa väčšie peniaze sa točia v prerozdeľovaní verejných financií. Pre ekonomiku je to oveľa vážnejšie, okrem iného štát pri miliónových "neformálnych platbách" stráca obrovské peniaze na daniach. Ročný, nezdanený obrat čiernej ekonomiky je viac ako 50 miliárd korún, no vybrať z neho len korupciu je takmer nemožné.
Kde sa upláca vo veľkom? "Je to predovšetkým verejné obstarávanie a rozdeľovanie európskych fondov, čo sú oveľa sofistikovanejšie prípady," hovorí Nechala. Obyvatelia však po zdravotníctve vnímajú za oblasť s najrozšírenejším úplatkárstvom súdy a prokuratúru. Až po nich spomínajú ministerstvá.
Špeciálnym, a jedným z najproblémovejších prípadov je stavebníctvo, kde sa "točia" miliardové zákazky, napríklad vo výstavbe ciest. "V protikorupčnej charte nemáme zapojenú ani jednu stavebnú firmu," tvrdí Nechala. V praxi to vyzerá napríklad takto: Podnikateľ vlastní stavebnú firmu. V čase hlbokej recesie stavebnej výroby zápasí s nedostatkom zákaziek, kvôli čomu by mal znížiť počet zamestnancov alebo ísť do straty, čo nechce. Štátna inštitúcia vypíše lukratívnu verejnú súťaž, do ktorej sa prihlásil. Keď chce zistiť bližšie informácie o podmienkach súťaže, narazí na svojho bývalého spolužiaka, mimochodom, povereného prípravou
výberového konania. Za podiel na zisku zo zákazky - percento až desať - sa zaručil, že tender získa firma podnikateľa.

Prvé lastovičky
Posun na Slovensku zaznamenali daňové úrady. Podľa štúdie Svetovej banky na Slovensku korupciu pomohla zmierniť daňová reforma, ktorá zjednodušila celý systém. Vo výbere daní poskytli úplatok iba tri percentá oslovených firiem. Relatívne nízka korupcia je na Slovensku aj na úradoch práce či v bankách. Z finančného sektora vymizla korupcia podľa Nechalu po ozdravení bankového sektora. "Vidieť to aj v tom, že niekedy bolo úspechom úver získať, dnes sa banky o klienta bijú," tvrdí.
Podľa skúseností polície platí, že vyššie úplatky sú tie, ktoré si niekto vypýta, než tie, ktoré sú ponúknuté. Za osem mesiacov tohto roka zistil Úrad boja proti korupcii 169 trestných činov korupcie. Z toho 88 prípadov, keď si ľudia pýtali úplatky skoro za 22,5 milióna korún. V ďalších osemdesiatich prípadoch boli úplatky ponúknuté, čo úrad vyčíslil na 1,2 milióna korún.

Čo môže spôsobiť korupcia
- zlé rozhodnutia vo verejnom sektore
- ekonomika nevyužíva svoj potenciál a občan dostáva menej, než by mohol
- zdeformovať podnikateľské prostredie a motiváciu podnikateľov
- zvýšiť podnikateľské a investičné riziko
- viesť k ovládnutiu štátu firmami
- rozdeliť spoločnosť
- spochybniť vládu zákona, demokratické princípy spravovania spoločnosti