Napriek tomu, že finanční analytici to nepredpokladali, došlo za prvý polrok tohto roka k rastu nominálnej mzdy a reálna mzda stúpla takmer o dve percentá. Informoval o tom minister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník, ktorý hodnotil najnovšie trendy sociálneho vývoja. Slová ministra potvrdil aj analytik Slovenskej akadémie vied Pavol Karász. "Možno predpokladať, že tento trend sa udrží, a to, samozrejme, vytvára predpoklady na isté zvýšenie životnej úrovne," dodal. Podľa neho je však potrebné si uvedomiť, že kúpna sila Slovákov nedosahuje v súčasnosti ani tridsať percent priemeru EÚ.
Pracovný trh je flexibilnejší
Podľa analýz Inštitútu sociálnej politiky sa medziročne zvýšil počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva o takmer 24-tisíc osôb. "Potvrdilo to naše očakávania pozitívnych prínosov Zákonníka práce," povedal minister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník. Ako poznamenal Karász, nárast ekonomicky aktívnych občanov so sebou prináša aj nárast ponuky práce. "Zamestnanosť však nerastie tak, ako sa očakávalo pri takom vysokom hospodárskom raste," upozornil analytik. Minister Kaník považuje za prínos aj zvýšenie počtu osôb pracujúcich na kratší pracovný čas, čo je znakom zvýšenia flexibility trhu práce (v porovnaní s prvým polrokom 2003 o viac než 7-tisíc). "Fungovanie trhu práce sa v porovnaní s minulosťou skutočne zlepšilo. Stal sa pružnejším a pracovná sila sa prispôsobuje ekonomickým podmienkam," potvrdil Karász.
Nárast zamestnanosti je nízky
"Za veľmi pozitívny považujem aj výrazný nárast zamestnanosti starších ľudí vo veku nad 55 rokov," dodal Kaník. Zároveň však pripustil, že to sčasti súvisí aj so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku, odbúravaním bariér pri ich zamestnávaní a motivačné prvky sociálnej politiky. Za prvý polrok sa tiež zvýšil podiel osôb zamestnaných v súkromnom sektore a, naopak, znížil sa počet zamestnancov verejného sektora. V porovnaním s rovnakým obdobím roka 2003 pracovalo v súkromnom sektore o 10-tisíc osôb viac a vo verejnom sektore sa ich počet znížil o viac ako 17-tisíc. "V konečnom dôsledku je však nárast zamestnanosti relatívne nízky," podotkol Karász.
Ľudia v hmotnej núdzi
Čo sa týka vývoja nezamestnanosti, viac ako 60 percent tých, ktorí odišli z evidencie si našlo prácu. "Asi 20 percent bolo vyradených pre nespoluprácu a 19 percent bolo vyradených pre iné dôvody, napríklad na vlastnú žiadosť, pre nástup na základnú vojenskú službu, materskú či dôchodok," uviedla riaditeľka Inštitútu sociálnej politiky Katarína Kohútiková. Analytik Karász potvrdil klesajúci trend, no podľa neho stále pretrváva vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných, mladých ľudí a absolventov na celkovom počte nezamestnaných. Pozitívne trendy za prvý polrok zaznamenali aj dôchodkové zabezpečenie a sociálna pomoc. V hmotnej núdzi bolo v prvom polroku 2004 asi 7 percent obyvateľov Slovenska, čo je pokles o viac ako 3 percentuálne body. Dávky poberalo takmer 200-tisíc ľudí, hoci systém pomoci v hmotnej núdzi riešil situáciu u viac ako 400-tisíc občanov.
Trendy v sociálnej pomoci v I. polroku 2004
- 400 252 občanov bolo riešených v systéme pomoci v hmotnej núdzi
- predstavuje to 7,4 percenta obyvateľov Slovenska, čo je o 3 percentá menej ako v I. polroku 2003
- sociálnu pomoc poberalo 187 159 ľudí
- do aktivačných prác sa zapojilo asi 120-tisíc ľudí mesačne
- príspevok na stravu a školské pomôcky využilo asi 70-tisíc detí v hmotnej núdzi
- prospechové štipendiá pre ZŠ sa vyplatia viac ako 17-tisíc deťom
Zdroj: MPSVR SR