Podľa Čaploviča treba zabrániť tomu, aby deti nerozumeli v nemocniciach lekárovi a museli im rodičia prekladať. „Nechceme, aby študenti prvých ročníkov na Univerzite Jánosa Sélyeho (v Komárne) nevedeli komunikovať po slovensky,“ povedal Čaplovič. Podľa neho je potrebné, aby maďarské deti ovládali oficiálny jazyk. „Nie gramatiku, nie ich stresovať z tejto oblasti, ale aby vedeli komunikovať,“ dodáva podpredseda vlády. Proti vyjadreniam koalície sa ostro ohradila SMK. „Toto je už pomaly urážka maďarskej komunity na Slovensku,“ vyhlásil poslanec strany József Berényi. „Nemôžete vo všeobecnosti hovoriť, že Maďari na Slovensku neovládajú slovenský jazyk,“ pridal sa bývalý predseda strany Béla Bugár.
Zmien v školskom zákone sa dožadoval aj poslanec za SDKÚ-DS Jaroslav Ivančo. Ten vo svojom pozmeňovacom návrhu chce zaviezť slovné hodnotenie žiakov učiteľmi nielen v ročníkoch 1. až 4., ale aj vo vyšších. Taktiež navrhuje, aby Kurikulárna rada mala právo vydať odborné stanovisko pred vydaním štátneho vzdelávacieho programu. Podľa Ivanča zákon neprinesie to, čo od neho ľudia očakávajú. "Prijatie tohto zákona prinesie problémy a bude to len náhrobným kameňom, na ktorého odvalenie bude treba ešte veľa práce." Podľa Tatiany Rosovej (SDKÚ-SD) má zákon "tisíc drobných technických nezmyslov" a svedčí to o tom, že opozícia nemá so zákonom politický ale odborný problém.
Minister školstva však oponoval slovami, podľa ktorých mala aj minulá vláda šancu urobiť školský zákon, ale nevyužila ju. "Nikto vám nedal kompetenciu rozprávať za učiteľov," odkázal minister poslankyni Rosovej. Mikolaj považuje svoj návrh za najdôležitejší zákon súčasnej vlády. Tvrdí, že návrh poctivo pripravoval dva roky. Odmietol tak kritiku opozície, ktorá ho obvinila, že zákon nemá dobre pripravený a mal by ho prepracovať. K návrhu je predložených približne 290 pozmeňujúcich návrhov.
Exminister školstva Martin Fronc (KDH) zas kritizoval množstvo dokumentov, ktoré budú musieť pedagógovia vyhotovovať. Poslanec pripomenul aj to, že reformu kritizovala aj Konferencia biskupov Slovenska. Fronc chce posunúť účinnosť zákona o jeden rok, aby sa žiaci, rodičia aj učitelia mohli na zmeny pripraviť. Podľa Čaploviča však nie je odklad reformy dobrým riešením. Ako hovorí, "po roku by sme zase boli na začiatku, len by sa diskutovalo a problémy by sa neriešili." Poslanci by mali o zákone hlasovať dnes popoludní. V prípade, že poslanci zákon schvália sa reforma ministra Mikolaja odštartuje už 1. septembra tohto roku.
Čo prináša školský zákon
Školský zákon ministra Mikolaja prináša niekoľko zmien. Na školách s vyučovacím jazykom maďarským chce minister zaviezť rovnaký počet hodín slovenčiny a maďarčiny. Tento bod je ale tŕňom v oku Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, ktorí Mikolajovi pohrozili, že v prípade, ak sa zákon v súčasnej podobe schváli, na protest možno nebudú chodiť do práce. Podobným bojkotom hrozia aj maďarskí rodičia, ktorí plánujú nepustiť svoje deti do škôl.
Medzi ďalšie zmeny, ktoré čakajú školy patrí zníženie maximálneho počtu žiakov v triedach na 22 žiakov v prvej triede základnej školy a na 28 žiakov na druhom stupni základnej školy. Reforma tiež zavádza prvý povinný cudzí jazyk od tretieho ročníka základnej školy a od šiesteho ročníka druhý jazyk. Na školách by sa okrem toho mali používať len učebnice schválené ministerstvom školstva. Strane maďarskej koalície sa nepáči ani to, aby sa na školách mohli používať iba učebnice schválené rezortom školstva. Podľa Mikolaja je ale trh s učebnicami otvorený. Ako však hovorí, treba sid ávať pozor na sekty, ktoré sa môžu pokúsiť ovplyvňovať mládež prostredníctvom učebníc.