Odstupné možno považovať za určitú satisfakciu v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, a to z organizačných dôvodov (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa), z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca a z dôvodu dlhodobej zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca vykonávať dohodnutú prácu (deklarovaná lekárskym posudkom).

Odstupné patrí zamestnancovi aj vtedy, ak sa skončí pracovný pomer dohodou z  uvedených dôvodov.

Čo sa týka výšky odstupného, Zákonník práce upravuje len jeho minimálnu výšku. Vyššie odstupné môže byť dohodnuté v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve, prípadne zamestnávateľ môže o vyššom odstupnom rozhodnúť sám. Odstupné musí zamestnávateľ poskytnúť najmenej vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V prípade, ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, musí byť odstupné poskytnuté najmenej vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Odstupné sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a povinného verejného zdravotného poistenia, neplatia sa z neho príslušné odvody. Čo sa týka daňových povinností, odstupné predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmu, a teda sa platí z tohto príjmu príslušná daň.

JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. odborníčka na pracovné právo