Za schválenie novely hlasovalo 106 poslancov za strany SDKÚ, KDH, SMK a vládneho Smer-u, ako aj nezávislí poslanci. Ostatné dve koaličné strany SNS a HZDS hlasovali proti.  

Na prelomenie prezidentovho veta bolo potrebných 76 hlasov. Koaličné strany SNS aj ĽS-HZDS už od začiatku kritizovali spomínaný zákon. Ako počas rozpravy povedal poslanec za SNS Rafael Rafaj, národniari sa plne stotožňujú s vecnými a právnymi výhradami prezidenta. Podľa Rafaja je totiž novela "v kolízii s Ústavou SR."

Predseda národniarov Ján Slota povedal, že v prípade, ak sa novela schváli, strana ju napadne na Ústavnom súde. Vládna strana Smer-SD už pred parlamentnou schôdzou avizovala, že pri hlasovaní dáva svojim poslancom voľnú ruku.

Novela školského zákona z dielne SMK sa týka geografických názvov v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Podľa nej by sa v jazyku menšiny mali písať zaužívané geografické názvy a následne by sa uviedol slovenský názov do zátvorky, alebo za lomku. Kartografické názvy sa musia uvádzať v slovenskom jazyku. Na konci učebníc treba uviesť aj slovník geografických názvov v oboch jazykoch.

Parlament už v koncom minulého roka novelu školského zákona schválil, ale prezident ju vrátil Národnej rade SR ako celok z dôvodu, že nie je jasné, ktoré geografické názvy sa považujú za zaužívané a vžité. Ako ďalšiu výhradu uviedol Ivan Gašparovič to, že novela neuvádza, ako by sa mali uvádzať názvy, ktoré nie sú zaužívané. Zákon má byť účinný od 1. apríla 2009.

Okolo novely školského zákona sa rozprúdila ostrá diskusia, ktorá prispela aj k zhoršeniu slovensko-maďarských vzťahov. Predstavitelia SMK tvrdili, že v prípade, ak nebudú v učebniciach uvádzané maďarské názvy, bude to obmedzenie práva menšín používať svoj jazyk. Nakoniec predseda parlamentu Paška koncom minulého roka predložil k spornej novele pozmeňovací návrh, aby sa najprv uvádzal maďarský názov a až potom slovenský. Práve tú podobu novely sa dnes podarilo parlamentu definitívne schváliť.