Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č.241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa upravuje 29. august ako štátny sviatok SR.
TASR v tejto súvislosti vydáva jeho dejinný prehľad.
Priamemu vypuknutiu Slovenského národného povstania (SNP), ktorého 65. výročie si Slovensko pripomenie 29. augusta, dlhodobo predchádzala všeobecná situácia vo svete. Tá si vynútila vznik antihitlerovskej koalície s cieľom odstrániť vo svete fašizmus. Jej predstavitelia v bývalej ČSR prijali program obnovenia republiky. Podpísala sa dohoda o vytvorení Československej armády vo Francúzsku (október 1939), vznikla československá jednotka bojového letectva vo Veľkej Británii (júl 1940) a v Londýne sa ustanovila československá exilová vláda na čele s Edvardom Benešom. V júli 1941 ju oficiálne uznali Veľká Británia, ZSSR a USA.
Vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) v decembri 1943 s jej programom sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda predpokladalo obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cieľ si vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území slovenského štátu.
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Po 15.00 h vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, vydal rozkaz, aby jednotky slovenskej armády kládli fašistom odpor. Tento akt znamenal začiatok povstania, ktoré však vypuklo predčasne v štádiu nedokončených príprav. Jeho vypuknutie nevhodne urýchlila nemecká okupácia, čo znamenalo pre organizátorov SNP prijať druhý, horší variant.
Chýbala vzájomná symbióza
Predstavitelia odboja nemali pred povstaním zjednotenú prípravu na konečné ozbrojené vystúpenie. Partizánski velitelia pred jeho vypuknutím realizovali ozbrojené útoky v stupňujúcom sa počte, čím sa predčasne dostávali do rozporu s fašistami a s ich satelitnou slovenskou vládou, aj s prezidentom Jozefom Tisom. Medzi jednotlivými príslušníkmi vtedajšieho antifašistickejšieho hnutia často chýbala výraznejšia vzájomná symbióza, ktorá by zabezpečila lepšiu organizáciu SNP.
Rozpoltenosť vtedajšej spoločnosti bola badateľná aj v spomínanom rozhlasovom prejave ministra obrany totalitného, profašistického slovenského štátu Ferdinanda Čatloša, ktorý oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko. Napriek viacerým protifašistickým tendenciám zostal verný vyčkávaniu a k povstaniu sa nepridal. Na druhý deň, 30. augusta 1944, vystúpil kontroverzný prezident Jozef Tiso, ktorý obhajoval fašistickú, nemeckú okupáciu a odsúdil povstanie. Katastrofálne dopadli z dôvodu zlyhania ich najvyššieho velenia dve východoslovenské divízie. Nemci ich do konca augusta stačili odzbrojiť, rozohnať a len časť vojakov sa dostala k povstalcom.
Napriek viacerým nepriaznivým okolnostiam sa povstanie v krátkom čase rozšírilo na vyše 30 vtedajších okresov s rozlohou asi 20.000 kilometrov štvorcových s približne 1,7 milióna obyvateľmi a siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc.
Prvé boje sa začali pri Žiline 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor. O deň neskôr, 30. augusta, na rozkaz podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde mjr. Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky podplukovníkom Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom začal organizovať nové obranné postavenie.
SNR prijala 1. septembra deklaráciu o prevzatí všetkej moci na povstaleckom území, na ktorom sa obnovilo demokratické Československo. Hlavnú časť tohto oslobodeného územia tvorilo predovšetkým stredné Slovensko a jeho sídlom bola Banská Bystrica.
V prvých septembrových dňoch - i keď po strate pomerne veľkého územia - s výnimkou Ponitria sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu úderné jednotky.
Útok 18. SS divízie na juhu znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami, a vyvolal krízovú situáciu povstaleckej obrany: 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen. Obrana povstaleckého územia sa postupne skončila. Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - až do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Na to generál Rudolf Viest vydal rozkaz o ústupe do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja.
Fašistická hrozba bola vďaka SNP zažehnaná
Predovšetkým vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu. Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnuci slovenskí predstavitelia aj s prezidentom Jozefom Tisom neboli jeho nosnými predstaviteľmi.
Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60.000 vojakov armády a 18.000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností Európy, Ameriky a Austrálie. Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia v tyle sovietsko-nemeckého frontu, rozsah, dĺžka a vojenský význam povstania ho zaraďujú k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam.
Slovenské národné povstanie sa tak stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín.
V septembri 1992 Slovenská národná rada vyhlásila 29. august za deň štátneho sviatku.
Politici hodnotia SNP pozitívne, Duray však zdôrazňuje jeho vojenské hľadisko
Viacerí predstavitelia slovenských opozičných aj koaličných strán sa zhodujú v tom, že Slovenské národné povstanie (SNP), ktorého 65. výročie si dnes Slováci pripomínajú, bolo celkovo jedným zo svetlých bodov novodobej histórie Slovenska. Súhlasí aj poslanec Národnej rady (NR) SR Miklós Duray (SMK), ktorý však zdôrazňuje vojenské hľadisko povstania.
"Ide predovšetkým o to, že treba oddeliť od seba povstanie a využívanie povstania sovietskou armádou. To nie je to isté," povedal pre TASR Duray, ktorý pripúšťa, že v prípade, že sa tieto dve zložky od seba oddelia, tak SNP možno určite považovať za vojensky pozitívnu akciu.
Vyjadrenia politikov k SNP:
Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) považuje SNP za "nespochybniteľne historický fakt, ktorý zaradil slovenský národ medzi víťazov, ktorí rozdeľovali alebo definovali nové podmienky pre novú Európu. Európu, ktorej sme dnes neoddeliteľnou, suverénnou a rovnocennou súčasťou". Ako ďalej pre TASR povedal, ohľadom SNP sa vedú rôzne debaty, isté však je, že SNP bolo prirodzené vyvrcholenie odporu voči čomusi, čo nebolo normálne, ak hovoríme o slovenskom štáte. "Slovensko a perióda slovenského fašistického štátu bola umelá situácia niekde v európskom priestore tej doby. Táto situácia bola pre Slovákov neprirodzená, a preto prišlo SNP," objasnil Paška.
Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová považuje dnešný deň za výročie, pri ktorom sa treba pokloniť pamiatke tých Slovákov, ktorí sa zúčastnili SNP v boji za dobrú vec. "Postavili sa proti zlu, a tým bol fašizmus v hocijakých podobách na území Slovenska. Mnohí títo Slováci obetovali aj svoje životy. Je to poklonenie sa hrdinstvu tých ľudí, či už prežili alebo neprežili, pretože oni išli bojovať proti zlu a v mene dobra. To je podstatné," vysvetlila pre TASR Belousovová s tým, že v tento deň je potrebné si pripomínať aj to, kde bolo zlo a kde dobro v období 2. svetovej vojny, a kto proti komu v tom čase bojoval. "Mali by sme sa snažiť objektívne a spravodlivo vzdať úctu tomu, kto si to naozaj zaslúži," zdôraznila prvá podpredsedníčka národniarov. V tejto súvislosti pripomenula aj obete Červenej armády pri oslobodzovaní Československa.
Pozitívne hodnotí SNP aj podpredseda KDH Daniel Lipšic, a to aj napriek problémom, ktoré boli s povstaním spojené. "Je svetlou udalosťou v našich dejinách, pretože je jednou z mála udalostí, kedy veľká časť slovenského národa bola ochotná riskovať svoje životy za slobodu. A to sa málokedy na Slovensku stalo," upozornil Lipšic. Zdôraznil, že aj keď možno SNP nebolo najlepšie naplánované, je celkovo potrebné vnímať ho ako veľmi svetlý okamih našej novodobej histórie. "Možno sú extrémne skupiny, ktoré tvrdia, že SNP bolo povstaním proti štátnosti, ale to považujem za nezmysel. Bolo to povstanie za slobodu a za urýchlenie porážky nacistického Nemecka," doplnil.
Poslanec NR SR a šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti Milan Urbáni (ĽS-HZDS) hodnotí SNP ako povstanie všetkých občanov Slovenska. "Malo veľký význam v boji proti fašizmu. A myslím si, že aj pomohlo k tomu, že bol v Európe porazený. Čiže, treba si ho pripomínať a treba ho oslavovať a netreba z neho robiť politikum. A treba ho brať ako veľmi vážnu historickú udalosť v dejinách Slovenska," povedal pre TASR Urbáni. Dodal, že v súčasnosti je dôležité pripomínať si SNP aj z toho dôvodu, že vznikajú rôzne neofašistické skupiny vo svete a v Európe a treba si uvedomiť, že sa už nikdy nesmie vrátiť ani fašizmus, ani zabíjanie nevinných ľudí.
Na margo otázky obetí SNP reagoval aj poslanec NR SR Pavol Frešo (SDKÚ-DS), ktorý súhlasí s názorom, že na povstanie doplatili prakticky všetci bez ohľadu na to, na ktorej strane sa v tom čase angažovali. "Nemusíme hovoriť len o vrcholových osobnostiach. Môj starý otec na to tiež doplatil, bol partizán. Dokonca ho Nemci zajali a odlifrovali do Mauthausenu. Prežil to, po vojne bol chvíľu za odbojára a potom ho perzekvovali. A to bol jednoduchý človek... To sa týkalo stoviek a tisícov jednoduchých ľudí. Československo sa dostalo do mocenskej sféry Sovietskeho zväzu, ktorý nepotreboval slobodomyseľných ľudí a bojovníkov za slobodu a demokraciu, ale vazalov. To ani nebolo ideologicky rozdelené, aj keď, samozrejme, úlohu poskokov hrali komunisti," uzavrel Frešo.
Zdroj a viac: TASR, www.snp.sk, www.muzeumsnp.sk