Študenti v boji o vrátenie školného na súdoch ťahajú za kratší koniec. Svedčí o tom aj posledný prípad, keď univerzita nemusí vrátiť študentovi školné 15-tisíc korún. Rozhodol o tom Okresný súd Bratislava I v spore medzi Univerzitou Komenského a spoločnosťou Brent Consulting, ktorá od univerzity vymáhala pohľadávku za nespokojného študenta. "Súd návrh zamietol s tým, že o náhrade trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku,“ informovala HN Jarmila Vrbatovičová zo sekretariátu predsedníčky súdu.

Spoločnosť neplánuje ani odvolanie, takže rozsudok bude platiť. "Sme toho názoru, že nižšie súdy nemajú čas na to, aby sa tým zaoberali v tom zmysle, ako si to predstavujeme my, takže to asi postúpime priamo na Ústavný súd,“ reagoval zástupca spoločnosti Richard Chovanec. V prípade ďalšieho neúspechu chce ísť firma až na Európsky súd v Štrasburgu.

Školné ako daň
Študent, podobne ako stovky iných, prekročil štandardnú dĺžku štúdia a škola ho vyzvala zaplatiť 15-tisíc korún. Študent síce zaplatil, no postup školy považoval za neoprávnený. Firma Brent Consulting, ktorá ho v spore zastupovala pred súdom, namietala, že škola nezverejnila výšku školného včas a že ju v rozpore so zákonom neurčil rektor, ale dekani. Firma sa tiež snažila cez stránku skolne.sk osloviť čo najviac študentov s podobným problémom a v prípade úspechu "pilotného“ sporu plánovala podať hromadnú žalobu v ich mene.

Súd dal však za pravdu univerzite. "Študenti sa tvária, že mali byť informovaní individuálne a špeciálne, ale takáto povinnosť nikde nie je. Ale to je pri študentoch časté,“ uviedol pre HN rektor Univerzity Komenského František Gahér. Súd podľa neho uznal, že školné má podobne ako dane verejnoprávnu povahu. Súd zároveň podľa neho konštatoval, že univerzita zverejnila výšku školného včas a delegovanie kompetencií rektorom na dekanov bolo v súlade so zákonom. Opiera sa tiež o kontrolu ministerstva školstva, ktorá pochybenie nenašla.

Školy vedú
Nejde o prvý spor študenta so školou o školné - vrátenie peňazí žiadali v minulosti najmä externisti, ktorí platili školám formou daru. V súdnych sporoch však zatiaľ vedú školy. Zo štyroch prípadov, ktoré sa podarilo zdokumentovať Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, prehrali študenti definitívne v dvoch. Ide o študenta práva na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý musel zaplatiť súkromnej Akadémii vzdelávania 90-tisíc korún za zabezpečenie technických podmienok štúdia, či študenta filozofie, ktorý prehral spor o dar 9-tisíc korún s Univerzitou Konštantína Filozofa. V spore absolventky práva s eseročkou Kaskády o 70-tisícový poplatok za technické zabezpečenie štúdia na Univerzite Komenského ešte súd nerozhodol. Ďalšie dva spory z Čadce a Banskej Bystrice, ktoré zaznamenali HN, sa skončili - jeden v neprospech študenta a jeden mimosúdnym vyrovnaním a stiahnutím žaloby zo strany absolventa.

Prvá lastovička?
Prvou lastovičkou, ktorá by mohla zmeniť judikatúru súdov v prospech študentov, je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v spore externistky s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity. Vysokoškoláčka žiadala, aby jej alma mater vrátila 80-tisíc korún, ktoré škole vyplatila prostredníctvom darovacej zmluvy. Hoci Okresný aj Krajský súd v Trnave žalobu zamietol, Najvyšší súd v máji tohto roka uznal jej argumenty, že nešlo o dobrovoľný príspevok, pretože zaplatila v obave, že inak nebude môcť študovať. "Pokiaľ by išlo o dobrovoľný dar, škola by bola oznámila študentom číslo účtu, na ktorý mali dar poukázať a neoznamovala by výšku daru,“ uvádza v odôvodnení rozhodnutia predsedníčka senátu Jana Bajánková. O veci má opäť rozhodnúť okresný súd, najbližšie pojednávanie je vytýčené na september.