Kým Praha otvorene spomína napríklad škrtanie štátnej podpory pre rodičov, školné na vysokých školách či poplatky v nemocniciach, Bratislava zväčša len konštatuje, ktoré oblasti potrebujú zlepšenia, poukázal analytik mimovládneho inštitútu INESS Richard Ďurana. Český program je navyše aj stručnejší.

Víťazi českých parlamentných volieb, ktoré boli skôr než na Slovensku, už v príprave dokumentu hovorili o konkrétnych návrhoch, ktorými chcú reagovať napríklad na rýchle zadlžovanie sa štátu. Nečasov kabinet schválil svoje programové vyhlásenie tento týždeň, zatiaľ čo Radičovej už minulý.

Rovnako ako v Česku aj na Slovensku označujú koaliční politici za jeden z najdôležitejších cieľov znižovať schodok verejných financií, ale zmienkam o možných nepopulárnych reformách sa vyhli. V minulosti využíval na ostrú kritiku dopady zmien v zdravotníctve či sociálnej oblasti z čias vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) z rokov 2002 až 2006 ľavicový Smer-SD. Ten jednoznačne vyhral aj tohtoročné voľby, nedokázal však zostaviť vládu.

V Česku plánuje vláda okrem zúženia podpory pre rodičov napríklad od budúceho roka znížiť objem peňazí na platy vo verejnej správe najmenej o desatinu. Platy ústavných činiteľov majú klesnúť o päť percent. V Radičovej vyhlásení sa hovorí o potrebe skresania deficitu verejných financií z tohtoročných odhadovaných asi sedem percent na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), ale bez presnejších návrhov, ako tento stav dosiahnuť.

"V slovenskom programovom vyhlásení mi chýba väčšie odhodlanie a vyššia konkrétnosť," zhrnul Ďurana. Ak sa chce podľa neho kabinet vyhnúť zvyšovaniu daní, čakajú ho pri tom aj nepopulárne zásahy do sociálnych výhod ľudí.

Nedostatok jednoznačnejších návrhov vyčítali programovému vyhláseniu počas tohtotýždňovej búrlivej parlamentnej debaty aj opoziční poslanci zo Smeru-SD. Podľa Ďuranu z pravicového inštitútu je však Radičovej program konkrétnejší než dokument predchádzajúcej vlády na čele s Robertom Ficom (Smer-SD) spred štyroch rokov.