Kaštieľ v Betliari je roky stálicou gemerského cestovného ruchu. Ročne ho navštívi od šesťdesiat- do osemdesiattisíc ľudí. Spomienky na Betliar a jeho prazvláštne muzeálne kúsky sú pre mnohých spojené najmä so školskými výletmi. Aj môj prvý školský výlet smeroval vláčikom do Betliara. Kaštieľ bol ako rozprávkový zámok z iného sveta, vanulo z neho čosi magické a tajomné. Vypchaté zvieratá, múmia, exotické zbrane, sošky, porcelán, vážne tváre mužov a žien na obrazoch, starý nábytok, knihy, skrátka všakovaké vecičky od výmyslu sveta, čo dotvárali atmosféru vzdialených krajín, ľudí a čias. Až neskôr som pochopil, že zberateľská a cestovateľská vášeň rodiny Andrássyovcov premenila zámok na akési rodinné odkladisko suvenírov, ktoré dnes ako výpravnú cestu do minulosti a grófskych záľub obdivujú turisti. Rodinné letné sídlo, cez ktoré sa prehnali pohnuté dejiny predošlých storočí, sa premenilo na múzeum, ktorého dobové artefakty hovoria o tom, ako kedysi žila a bývala šľachta.
"Niektorí ľudia sú zvedaví viac, iní menej. Väčšine však bežný výklad stačí. No z času na čas sa objaví expert, ktorý všade bol, všetko videl a každého by poučoval. S takým je potom ťažká reč," hovorí o sprievodcovských skúsenostiach vysokoškolák Jakub, ktorý chodí cez prázdniny pravidelne brigádovať do kaštieľa. Napriek skomercionalizovanej dobe s prevahou gýčov na každom kroku sa podľa neho i dnes nájde veľa jedincov, ktorí ocenia originalitu a historickú hodnotu vystavených vecí. Obľúbená je napríklad tritisíc rokov stará múmia egyptského kňaza v pôvodnom sarkofágu, vzácne obrazy, plastiky či kultové relikvie z rôznych krajín.
Prežil ťažké obdobie
Trochu v tieni záujmu o kaštieľ je veľkolepý kaštieľsky park postavený podľa vzoru starých anglických záhrad. Kilometre chodníkov v takmer stohektárovom kultivovanom prírodnom areáli sú obľúbeným miestom prechádzok i rodinných výletov. Park má mnoho vzácnych stromov, záhradných stavieb, sôch a dômyselný vodný systém s jazierkami a fontánami, ktorým dominuje najväčší umelý vodopád na Slovensku. Idúc klesajúcim chodníkom popri jarku, ktorý ho zásobuje tečúcou vodou, si až po chvíli uvedomíte, že prúdi do kopca. Aj to je jeden z rébusov, ktorý tu skoro dve storočia pripomína záhradného architekta Bergmanna. Park je životaschopný organizmus, ktorý v každom dennom i ročnom období mení svoj výzor. V posledných rokoch zaznamenal vážne rany. Zlodeji ukradli sochy z okolia kaštieľa, vrátane vzácneho sediaceho Budhu, povodne zničili chodníky i mosty a vietor povyvracal desiatky statných stromov. "Aj napriek tomu chodím do parku na prechádzky takmer denne niekoľko rokov a stále je v ňom čo obdivovať. Vždy ma očarí a nabije pozitívnou energiou," prezrádza Zdenka z Betliara. Verí, že park sa čoskoro vystrábi, ak mu citlivo pomôže človek, aby mohol ďalej rozdávať radosť a silu.