Cirkev pred voľbami obieha politikov, aby nová vláda uzákonila výhradu vo svedomí, o ktorú sa duchovní usilujú už dlhé roky. Samozrejme, každý kresťan - katolík, ale aj príslušník iného náboženstva by túto vymoženosť nesporne privítal. Teda aspoň tí, ktorí chcú podľa pravidiel viery žiť svoj život.

Človek, ktorý je nútený pracovať v nedeľu, by mohol odmietnuť prísť do práce, pretože jeho svedomie mu zakazuje zneuctiť sviatočný deň. Zamestnanec pracujúci za pásom by mal právo odísť od neho v určitú hodinu, pretože jeho náboženstvo mu prikazuje práve v tom čase venovať sa modlitbe. Lekár by mohol odmietnuť vykonať interrupciu, pretože mu to zakazuje viera. To všetko je pekné, ale nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Niečo také by si vyžadovalo upraviť Zákonník práce, no ani tu sa problém nekončí. Nedá sa totiž myslieť len na práva zamestnancov, ale aj na práva zamestnávateľov. Čo si firma počne, ak sa vo všetkých jeho pracovníkoch, ktorí majú mať nedeľnú službu, prebudí svedomie a jednotne mu oznámia, že nemôžu vo sviatok pracovať. Čo si počne podnik s pásovou výrobou, ak mu väčšina zamestnancov odskočí od tohto zariadenia a odíde sa modliť do svojho kútika. Zamestnávatelia sa automaticky začnú ešte pred prijatím do zamestnania pýtať záujemcov, či sú veriaci, a takých jednoducho pošlú na druhú koľaj.

A výhrada vo svedomí prinesie akurát tak nechcený efekt - diskrimináciu veriacich - a prácu si nájdu už len neveriaci.

Slávka Habrmanová