Veľká časť Slovákov považuje novú koalíciu za zlú správu pre Slovensko. Zloženie vlády v podobe SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd hodnotia oveľa horšie, ako keď vládu pred štyrmi rokmi zostavoval Robert Fico (Smer-SD). Ten si zobral za koaličných partnerov Jána Slotu a Vladimíra Mečiara.
Negatívne naladených ľudí voči vláde Ivety Radičovej je až o desať percent viac ako jej praznivcov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu pre HN, ktorý realizovala agentúra Focus v júli. Prieskum spred štyroch rokov pritom ukázal, že odporcov voči zostave Ficovej vlády bolo len o jedno percento viac ako priaznivcov.
Ľudia sa prebrali. A prišiel šok
"Ľudia sa boja uťahovania opaskov. Pred štyrmi rokmi boli radi, že Fico zruší hrôzostrašné reformy z rokov 2002 až 2006,“ hovorí sociológ Focusu Ivan Dianiška. Desaťpercentný rozdiel pripisuje aj faktu, že na Slovensku je viac ľavicových ako pravicových voličov. Navyše, najmä voličov ľavice podľa neho výsledok volieb prekvapil a teraz sa prebrali do šoku. "Mnohí z tých, ktorí v prieskume povedali, že je to zlá správa, neboli voliť.“
Z názorov ľudí politici nie sú nadšení. "Keď sa zostavuje vláda zo štyroch strán, sú tam potrebné veľké kompromisy. Nie je to však adekvátne hodnotenie krokov tejto vlády,“ obraňuje kabinet Jozef Mikuš (SDKÚ-DS).
"Myslím, že to nie je o dobrej a zlej správe, ale o tom, že to kopíruje pomer zisku politických strán vo voľbách,“ pridáva sa
Martin Fronc z KDH. To, či sa pohľad verejnej mienky zmení, závisí podľa neho od toho, ako sa vláde bude dariť. "Ale myslím, že sa to počas volebného obdobia zmení k lepšiemu.“
Reformy? Áno ale sociálnejšie
Sociológ Dianiška novej vláde odporúča opatrnosť pri komunikácií ohlásených reforiem. "Koalícia by sa mala poučiť a snažiť sa podávať reformné kroky sociálnejšou rétorikou, než ako to bolo za druhej Dzurindovej vlády.“ Mnoho reforiem sa dotkne napríklad rezortu sociálnych vecí, ktoré riadi SaS. "Považujeme za veľmi dôležité čo najzrozumiteľnejšie vysvetľovať, prečo sa konkrétne zmeny musia diať,“ uviedla hovorkyňa strany Tatiana Tóthová.
Orientovať sa výlučne podľa cítenia a želaní občanov však vláda zrejme nebude. "Bolo by to veľmi populistické a pre budúcnosť krajiny veľmi nešťastné,“ uzatvára Tóthová.
Ľudia "makru“ nerozumejú
Fronc sa pritom odvoláva na výsledky hospodárenia minulej vlády. "Na začiatku nám neostáva robiť nič iné, len urobiť niektoré opatrenia, ktoré budú sanovať verejné financie, a to nie je nikdy populárne.“ Veľká časť voličov však podľa Dianšiku argumentom súčasnej vlády o rozvrate verejných financií nerozumie. "Sú to príliš makroekonomické záležitosti, ktoré ich nezaujímajú.“ Vnímajú podľa neho len to, či dostanú trinásty dôchodok, či sa im zvýšia dane alebo ceny v obchodoch či energií.
Až taký veľký rozdiel však neprevláda v názoroch ľudí na spokojnosť s výsledkom volieb. Spokojná je necelá tretina opýtaných, nespokojných je 39 percent.