Štát míňa tisíce eur na kancelárie poslancov v Bratislave, ktoré plánoval šéf parlamentu Richard Sulík (SaS) zakázať. Ide o kancelárie, ktoré si otvorili mimo areálu Bratislavského hradu, kde má každý poslanec pridelenú pracovňu. Druhú kanceláriu v hlavnom meste si po voľbách zatiaľ zriadili ôsmi politici. Za ich prenájom parlament od júla do novembra vyplatil vyše 23-tisíc eur.
Jedna kancelária nestačí
S kanceláriou na Hrade sa neuspokojili šiesti poslanci za Ficov Smer-SD, jeden za SNS a jeden za Most-Híd, ktorí si vybavili prenájom ďalších priestorov. Jedna a tá istá adresa zlákala štyroch Ficových poslancov. Pre budovu spoločnosti Z-Finance v blízkosti sídla Smeru na Súmračnej ulici sa rozhodli Martin Glváč, Viliam Jasaň, Viktor Stromček a Dušan Jarjabek. "Na Hrade máme pracovňu, čo je niečo úplne iné ako kancelária, pretože občanov tu nestresuje sledovanie kamerami a nedôveru nevzbudzuje nejaká strážna služba,“ zdôvodnil Jarjabek.
Glváč tiež tvrdí, že ľudí od návštevy "hradnej“ kancelárie odrádza bezpečnostná kontrola a monitorovanie priestorov kamerami. "Žiadny normálny človek tam nepríde, lebo ani nevie, že môže.“
Zákon zriaďovanie kancelárií mimo Hradu povoľuje. Pri jeho schvaľovaní bolo cieľom otváranie kancelárií v regiónoch, aby politici boli bližšie k voličom. Na prenájom kancelárií smie každý zákonodarca minúť 900 eur mesačne. Politik sa môže kedykoľvek počas volebného obdobia rozhodnúť, v ktorom meste si kanceláriu otvorí. V minulom volebnom období bola práve Bratislava mestom s najvyšším počtom prenajatých poslaneckých kancelárií.
Zmena plánu
Sulík ešte v lete sľúbil, že poslancom dve kancelárie v Bratislave zatrhne. Sľub dal po vypuknutí škandálu okolo eseročky Liberálny dom, ktorú pôvodne založili členovia SaS. Ich zámerom bolo kúpiť budovu v bratislavskom Ružinove, v ktorej by si poslanci prenajímali kancelárie za štátne peniaze. Z plánu napokon nič nebolo. Sulík ustúpil aj po tlaku premiérky Ivety Radičovej z SDKÚ-DS, ktorá napadla "prelievanie verejných zdrojov“.
"Poslanci všetkých politických strán majú kancelárie priamo pri parlamente. Považujem za úplný nonsens a absurditu, aby títo poslanci používali peniaze daňovníkov na uhrádzanie ďalšej kancelárie v Bratislave,“ vyhlásila v auguste Radičová.
Sulík dnes tvrdí, že žiaden zákaz nenavrhne. Záležitosť považuje za uzavretú po tom, ako parlament odsúhlasil menej peňazí na nájom kancelárií a poslaneckých asistentov. Od 1. januára môže poslanec minúť na tento účel 2 025 eur mesačne, kým v súčasnosti 2 500 eur. "Ďalšie obmedzenia vnímame ako zbytočné najmä preto, že prax ukázala, že kancelárie v areáli Hradu nie je možné využívať v rámci efektívneho kontaktu s občanmi,“ uviedla Sulíkova tajomníčka Tatiana Tóthová.
Jedna budova, rôzne ceny
Firma Z-Finance si neúčtuje za kancelárie politikov Smeru rovnakú cenu. Kým za Jasaňovu a Glváčovu kanceláriu štát platí po necelých 900 eur mesačne, Jarjabkova podľa údajov na webe Kancelárie Národnej rady stojí takmer 660 eur a Stromčekova 210 eur. Glváč nevedel rozdielne ceny vysvetliť. "Asi sa to určovalo podľa veľkosti kancelárie. Pripravili to asistenti, my sme podpísali a dohodnuté,“ reagoval. Vysvetlenie neposkytol ani Jarjabek. "Nekontrolujeme si navzájom nájmy, ja som sa dohodol takto.“
Glváč popiera, že by sa pre spoločnosť Z-Finance rozhodol kvôli jej majiteľovi Ľubomírovi Múčkovi, s ktorým v minulosti podnikal. "Nič lepšie a bližšie k Smeru nebolo. Ani také lacné.“