Strana Most-Híd začne na budúci týždeň bilboardovú kampaň, ktorou viacnásobne poruší zákon o štátnom jazyku, ktorého novela vstúpi do účinnosti 1. septembra.
Podľa nezávislého poslanca Lászlóa Nagya tak robia vedome, a to v oblasti verejného styku, dvojjazyčnosti a pomere veľkosti dvojjazyčného textu. Uvedený bude v maďarskom a rómskom jazyku, alebo v troch slovenských nárečiach.
"Sme zvedaví, čo urobí ministerstvo kultúry, či túto absurdnú situáciu využije na sebareflexiu, alebo začne uplatňovať zákon," poznamenal na dnešnej tlačovej besede s tým, že cieľom kampane nie je rozdúchavanie vášní ani zvyšovanie napätia, ale chcú poukázať na škodlivosť a zradnosť zákona.
Čestinu tolerujeme viac ako nárečia
Nagy ďalej upozornil na to, že novelou zákona, ktorá bola prijatá pred dvoma mesiacmi, nešlo o zvýšenie tolerancie a porozumenia v slovensko-maďarských vzťahoch, ale o dobre premyslený nástroj mocenského zápasu vládnej koalície a v rámci koalície.
"Minister kultúry Marek Maďarič a poslanci vládnej koalície rozohrali na Slovensku dobre zaberajúcu hru o ohrození slovenských záujmov zo strany Maďarov, tentokrát v oblasti používania slovenského jazyka," poznamenal.
Poslanec Zsolt Simon je zhrozený z toho, že popri vytvorení vzťahu k slovenčine ako štátneho jazyka zákonodarcovia posilnili postavenie češtiny na území SR. "Pretože jej nesprávne používanie je absolútne tolerované, ale používanie toho, čo slovenčinu skrášľuje, a to sú nárečia, to už nie," vyhlásil.
Co keho do teho jak ja hutorim
Na billboardoch, ktoré budú v maďarskom, rómskom jazyku a troch slovenských nárečiach, chce strana ukázať škodlivosť jazykového zákona. Občania na nich nájdu napríklad text Co keho do teho jak ja hutorim. Chcem robic s podtitulom Na Slovensku je 350 000 nezamestnaných. To treba riešiť.
Simon tvrdí, že ten, kto si prečíta billboard si uvedomí nielen porušenie zákona, ale aj to, čo ním súčasná vláda zakrýva. Podľa Nagya billboardy s textami vedome porušujú jazykový zákon.
Zákonom sa bude zaoberať parlament
Simon s Nagyom oslovili s novelou tri opozičné poslanecké kluby. "SDKÚ-DS a KDH deklarovali, že sa vyjadria pred začiatkom rokovania parlamentu, neodmietli podporu tohto návrhu zákona. Zo strany SMK sme nedostali odpoveď," tvrdil novinárom Simon.
Parlament sa návrhom novelizovať jazykový zákon bude zaoberať na schôdzi, ktorá sa začne 8. septembra. Ak by návrh prešiel, novela by mala byť účinná od 1. decembra tohto roka. Súčasnú podobu jazykového zákona prijal parlament v júni.
Nepresný termín "verejný styk"
Obaja zákonodarci pripravili novelu zákona o štátnom jazyku, ktorú už predložili na septembrovú schôdzu parlamentu. V nej navrhujú zrušiť mocenské postavenie MK SR v procese kodifikácie štátneho jazyka. Podľa nich táto úloha prináleží iba akademickým a jazykovedným pracoviskám.
Rovnako chcú zrušiť používanie termínu verejný styk, keďže v žiadnom zákone nie je tento termín definovaný, a preto nie je jasné, čo verejný styk vôbec je. Simon sa zamyslel nad tým, či to je napríklad aj rozhovor so susedom na dvore či ulici pred domom.
Poslancom sa nepozdáva ani mocenské postavenie rezortu kultúry pri schvaľovaní textov pomníkov. "To sú úradníci MK SR akreditovaní prekladatelia z viacerých jazykov, aby posúdili a dali záväzné stanovisko ku každej tabuli?" opýtal sa Simon s tým, či aj náhrobný kameň nie je náhodou pamätník.
"Táto vláda nemá nič iné na starosti, len chodiť po cintorínoch a prekladať nápisy z náhrobných kameňov?," poznamenal a zdôraznil, že je to zasahovanie do civilnej sféry.
Likvidačné pokuty
Ich navrhovaná zmena zákona má zrušiť tiež pokuty za používanie nespisovnej slovenčiny. Udeľovanie sankcií má podľa Simona viacero nedostatkov, hlavným je to, že štátny úradník môže rozhodnúť v rozmedzí od 100 do 5000 eur (3012 až 150.630 Sk), čo, ako konštatoval, je obrovské pole pôsobnosti a môže to byť likvidačné pre niektorých dôchodcov.
So svojím návrhom oslovili aj tri opozičné kluby s možnosťou spolupredkladateľstva. Simon vysvetlil, že KDH a SDKÚ-DS korektne odpovedali, že sa k návrhu nepripoja, avšak deklarovali, že sa k jeho prípadnej podpore jednoznačne vyjadria pred začatím rokovania NR SR. "Jeho podporu ale a priori neodmietli. Zo strany SMK sme nedostali ani odpoveď na našu ponuku," ozrejmil.
Ministerstvo kultúry: Most-Híd len provokujeVyhlásenia a zámery strany Most-Híd sú provokáciou a snahou zvyšovať napätie. Súčasne podľa hovorcu ministerstva kultúry (MK) Jozefa Bednára pokračujú v šírení zámerných dezinformácií o zákone o štátnom jazyku. Ako uviedol pre TASR, jasnou a dokonca priznanou provokáciou je ich billboardová kampaň. "Vo svojej zlomyseľnosti si však v tomto prípade neuvedomili, že neuvedenie textu na billboarde v štátnom jazyku nie je len porušením novelizovaného zákona, ale je porušením aj doteraz a roky platného zákona o štátnom jazyku," pripomenul Bednár. Poukázal na to, že podľa súčasne platnej normy sa nápisy, reklamy či oznamy určené na informovanie verejnosti musia uvádzať v štátnom jazyku. Môžu byť preložené do iných jazykov, ale inojazyčné texty nasledujú až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku. "Most takouto billboardovou kampaňou v skutočnosti neupozorní na zmenu v zákone o štátnom jazyku, ale na to, že nepoznajú ani doteraz platný zákon a že im naozaj ide len o vyvolávanie napätia," konštatoval. Na tvrdenie predstaviteľov Mosta-Hídu, že MK SR má v procese kodifikácie štátneho jazyka mocenské postavenie, pričom táto otázka prináleží jazykovedcom, Bednár reagoval, že akademické a jazykovedné pracoviská môžu mať na otázku podoby kodifikovaného štátneho jazyka rôzne názory. "Dokonca sa môže stať, že takéto pracovisko nepodá návrh na zmenu kodifikácie štátneho jazyka," vysvetlil hlavnú zodpovednosť ministerstva za túto problematiku. Znenie zákona účinné od 1. septembra nevylučuje účasť konzultácie odborných jazykovedných inštitúcií pri každej zmene kodifikácie. Ministerstvo pripraví v tomto zmysle smernicu, ktorá upraví spôsob konania, ktorým bude každá zmena prechádzať. "Na podobe kodifikovaného jazyka by mal byť všeobecný konsenzus odborníkov a až potom MK pristúpi k schváleniu každej zmeny kodifikácie štátneho jazyka," dodal. Bednár upozorňuje, že sa nič nedosiahne ani vypustením paragrafov, v ktorých nadpisoch sa vyskytuje pojem verejný styk. Nadpisy nie sú súčasťou právnych viet a právnych noriem. "Iba naznačujú, o čom je obsah právnej normy. Ich vypustením môže nastať veľmi nebezpečná interpretačná situácia, ktorej sa ministerstvo chcelo vyhnúť práve zmienkou o verejnom styku v nadpisoch spomenutých ustanovení," konštatoval. Hoci pojem verejný styk v právnom poriadku nie je presne definovaný, podľa hovorcu je zrejmé, že ide o styk určený verejnosti, teda otvorenému okruhu prijímateľov. Súkromný styk je určený uzavretému okruhu prijímateľov. Vyvrátil tiež tvrdenie, že MK bude po novom schvaľovať texty pomníkov. Môže iba posudzovať otázku súladu nápisu na pamätníku či pamätnej tabuli s požiadavkami zákona o štátnom jazyku. "To znamená, či je dodržané poradie textov v prípade, ak ich je viacero a či znenie v štátnom jazyku zodpovedá zneniu v inom jazyku," poznamenal s tým, že ministerstvo nemôže zasiahnuť do obsahu textu. Záväzné stanovisko bude následne podkladom pre stavebný úrad na rozhodnutie v stavebnom konaní a bude len formálne predložené stavebnému úradu zo strany stavebníka. Bednár zdôraznil, že zákon sa netýka hrobov ani náhrobných kameňov. "Tvrdenie predstaviteľov strany Most-Híd, že udeľovanie sankcií môže byť likvidačné pre niektorých dôchodcov, je opäť príkladom vedomej dezinformácie a snahy vystrašiť občanov. Fyzická osoba, bežný občan, to znamená aj dôchodca, nemôže dostať podľa zákona o štátnom jazyku žiadnu pokutu," uzavrel. |