"Pokiaľ ide o tento dokument a jeho vzťah k národnostným menšinám, som absolútne presvedčený, že nielen preambula, ktorá je veľmi vyvážená, ale aj samotná časť ľudských práv týkajúca sa národnostných menšín je postačujúca a vôbec sa nedomnievam, že by bolo potrebné pristupovať k nejakým ďalším principiálnym zmenám," vyhlásil.

V stanovisku strany Smer-SD, ktoré poskytla hovorkyňa Katarína Kližanová Rýsová, sa uvádza, že strana Roberta Fica považuje Ústavu SR za nadčasový dokument a za dôležité považuje aj to, že jeho tvorcovia už v roku 1992 definovali hospodárstvo Slovenskej republiky ako sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku.

So základným zákonom Slovenska však nie je spokojná SMK, ktorá má výhrady najmä k jeho preambule. "Už niekoľkokrát sme iniciovali zmenu preambuly, doteraz sme neboli úspešní a nemáme dôvod meniť naše stanovisko. Žiaľ, nie sme tam spomenutí tak, ako by sme mali byť," povedal pre TASR predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos.

Bárdos tvrdí, že preambula by mala byť postavená na občianskom princípe a namiesto "My, národ slovenský" by sa mala začínať slovami "My, občania Slovenskej republiky". Podľa neho by tak "bol občiansky princíp zahrnutý už v základnom zákone, tzn. v ústave a v preambule". Bárdos zároveň pripustil, že SMK si vie predstaviť úplne nové znenie slovenskej ústavy, rovnako je ale strana otvorená aj čiastkovým novelám tohto zákona, keďže "vytvoriť nové znenie je veľmi veľký problém".

Podľa šéfa poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja nie je kritika zo strany SMK na mieste. "Ani nikdy nebude," vyhlásil Rafaj, ktorý si myslí, že v ústave treba najskôr hovoriť o štátotvornom národe, ktorý je právnym subjektom pre uplatnenie medzinárodného práva na sebaurčenie, a až potom o menšinách. "Takže nie najskôr rozprávať o menšinách, ale o právach a posilnení slovenského národa. Na rozdiel od menšín slovenský národ sa v slovenskej ústave okrem preambuly nespomína," povedal pre TASR Rafaj, ktorý na margo otázky, či by už po niekoľkých novelizáciách ústavy nebolo lepšie vytvoriť jej nové znenie, odpovedal, že na to teraz nie je politická ani spoločenská klíma.

Podpredseda KDH Daniel Lipšic je presvedčený, že by bolo určite lepšie vytvoriť novú ústavu, no rovnako ako Rafaj ani on na to nevidí žiadnu vôľu. "Problémov v ústave je viac a bolo by dobré pristúpiť k tvorbe novej ústavy, ale myslím si, že do konca volebného obdobia to neprichádza do úvahy," uviedol pre TASR. Na margo vzťahu Ústavy SR a národnostných menšín doplnil, že je úplne postačujúce a v poriadku, ako sa menšiny spomínajú v súčasnom znení tohto zákona. "Ústava má mnohé iné problémy, ale spomenutie menšín problémom ústavy nie je," konštatoval Lipšic.

Podľa poslankyne Národnej rady (NR) SR Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS) sú diskusie o nedostatkoch preambuly len "ondulovanie vzduchu", lebo preambula vyhovuje súčasnému vývoju aj vývoju v budúcnosti. "Naša ústava bola posudzovaná Radou Európy aj z hľadiska menšinových práv a bolo konštatované, že plne vyhovuje všetkým princípom demokratického a právneho štátu," objasnila pre TASR Tóthová.

Poslanec NR SR Peter Miššík (SDKÚ-DS) považuje súčasnú ústavu za životaschopnú a nemyslí si, že by do konca funkčného obdobia došlo k nejakým jej veľkým zmenám. "Nemyslím si, že v tomto volebnom období okrem možno nejakých malých čiastkových zmien, noviel ústavy má šancu niečo prejsť," povedal pre TASR Miššík s tým, že práve tieto menšie návrhy na úpravu ústavy sú v parlamente podávané. V každom prípade však zákonodarca zastáva názor, že ústavu v súčasnom znení treba rešpektovať a správať sa podľa nej. "Keby všetci postupovali v jej duchu, tak by nenastávali problémy takého charakteru, aké niekedy v poslednej dobe vídame," uzavrel.

Vytvoriť novú ústavu by bolo lepšie ako donekonečna plátať rozthaný kabát

Vytvoriť nové znenie Ústavy SR by bolo určite lepšie ako donekonečna plátať roztrhaný kabát. Myslí si to politológ Rastislav Tóth, podľa ktorého novelizovanie súčasnej ústavy je síce možno funkčné, ale nevytvára celok. "Iba nahrádza to, čo sa nedorobilo," povedal pre TASR Tóth.

Dodal, že pôvodná ústava, ktorá začala platiť v roku 1993 a ktorej prijatie si dnes Slovensko pripomína, by bola veľmi zaujímavá v roku 1968. "Bola by veľmi demokratická, veľmi príťažlivá a podobne, ale nie do tohto systému," poznamenal politológ, ktorý si myslí, že v súčasnosti by bolo lepšie, keby ústava vychádzala z faktu, že existuje nejaký pluralitný systém.

"Mala by definovať, čo je to štát, a aký je vzťah medzi štátom a občanom," vysvetlil s dôvetkom, že dnešné znenie základného zákona štátu toto nedefinuje. "Štát sa len chvasce, že v čom všetkom môže sekírovať občanov. Ale ako môžu občania kontrolovať a zasahovať do pôsobenia štátu, to tam nie je," zdôraznil Tóth.

Na margo vzťahu dnešnej Ústavy SR a národnostných menšín poznamenal, že z tohto hľadiska je ústava úplne v poriadku. "Napokon ide o občiansky štát nie o nacionalistický," zdôvodnil svoj názor. Politológovi sa však nepozdáva, že preambula slovenskej ústavy nehovorí dostatočne o základných koreňoch Slovenskej republiky. "Je to veľmi všeobecné. Nie je jasné, že čo sú základné korene, z ktorých vychádza SR," myslí si Tóth, podľa ktorého preambula principiálne nie je potrebná. "Preambula je taká pekná časť, ktorá by mala povedať o základe, ale ak nie je, tak sa nič nestane," uzavrel.

Jeho kolega politológ Miroslav Kusý považuje preambulu za nešťastne sformulovanú. "Hovorí iba o národe a nehovorí o občanoch, tým zužuje toho nositeľa štátnosti," objasnil pre TASR Kusý. Podľa neho by sa mala táto časť ústavy začínať nie "My, národ slovenský", ale podobne, ako to vyriešili Česi, ktorí použili slová "My, občania Českej republiky". Svoje tvrdenie zdôvodnil politológ tým, že štát sa vzťahuje na občanov a nie na národ, čo je teda v slovenskej ústave nešťastná formulácia. "V tomto sme trochu zaostali za modernými európskymi ústavami, ktoré nehovoria o národe, ale o občanoch," doplnil.

Kusý zároveň poznamenal, že pokiaľ ide o novelizácie ústavy, prípadne vytvorenie jej nového znenia, je zástancom názoru, že tento dokument by sa nemalo veľmi meniť. "Ústava je základný dokument a s tým sa príliš nemá hýbať. Takže ja súhlasím skôr s tými, ktorí hovoria nehýbte s tým," uviedol politológ. Na margo výkladu ústavy dodal, že za priaznivých podmienok pri dobrej politickej atmosfére sa dá všetko v ústave vyložiť tak, aby to bolo v prospech občianskeho spolužitia a pri zlej atmosfére bude výklad nepriaznivý. "Ale to sa dá robiť s každou ústavou. Ide o to, aby politici nevyvolávali zbytočne vášne, pretože potom sa to odrazí na interpretácii ústavy," uzavrel Kusý. 

Školský týždeň by sa mohol začínať vztýčením zástavy a spievaním hymny