Ako uviedol riaditeľ organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman, ochranári listom oslovili všetkých poslancov NR SR, ktorým poskytli informačnú brožúrku Riziká ťažby a spracovanie uránu v SR. „Požiadali sme o stretnutie predsedu NR SR Pavla Pašku, ktorému chceme odovzdať petíciu. Udiať by sa tak malo v nasledujúcich dvoch týždňoch. Cieľom je, aby tému prieskumu a ťažby uránu v SR prerokovali poslanci v pléne parlamentu. Máme pripravené legislatívne návrhy zmien, ktoré by efektívnejšie umožnili dotknutým obciam a mestám, i občanom presadzovať svoje územné plány, v ktorých sa nepočíta s využívaním územia na ťažbu uránu,“ povedal Rizman.
Ako uviedol Rizman, petícia si získala podporu občanov aj predstaviteľov obcí a miest, miestnych a regionálnych politikov bez ohľadu na ich politické tričko. Najviac podpisov, viac ako tretinu, vyzbierali v Košickom a Prešovskom kraji, potom v Trenčianskom kraji. Petíciu podporujú dva samosprávne kraje Košický a Prešovský. „Očakávame, že aj pri tejto iniciatíve a legislatívnych návrhoch získame širokospektrálnu podporu parlamentných poslancov podobne ako v prípade kauzy ťažba zlata v Kremnici. Iba poslanci parlamentu môžu legislatívu upraviť tak, aby lepšie chránila oprávnené záujmy obcí a miest ako aj zdravie občanov a naše životné prostredie,“ vyhlásil Rizman. Doložil, že im nejde o totálny zákaz ťažby uránu.
Ako informoval právnik Jozef Šuchta, pripravujú v spolupráci s poslancami NR SR novely stavebného i banského zákona. „Ide nám o to, aby sa prijali ustanovenia, podľa ktorých by ministerstvo životného prostredia nemohlo dať súhlas banskému úradu na vytýčenie prieskumného územia, ak je to v rozpore s územným plánom alebo ak s tým nesúhlasia dotknuté obce alebo vyšší územný celok. Banský úrad v rámci konania o vytýčení dobývacieho priestoru by mal povinnosť rešpektovať územné plány obcí a samosprávnych krajov a musel by mať pred vydaním povolenia kladné stanovisko dotknutej obce. Novela banského zákona by mala zakotviť aj povinnosť, aby organizácia vykonávajúca prieskum na vlastné náklady, musela predložiť aj konkrétny spôsob v prípade ťažby, vrátane prípravy banského diela a spracovania rudy,“ povedal Šuchta.
Ako informoval Peter Nováčik z Trenčianskeho kraja, z analýzy vyplýva, že na Slovensku je 15 lokalít, kde by sa mohol ťažiť urán. „Ak by sa všade začalo ťažiť, ohrozený by bol milión ľudí vo vyše tristo obciach a mestách vrátane Trenčína a Košíc. Devastáciou v dôsledku ťažby by bolo ohrozených viac ako desať percent rozlohy územia,“ povedal Nováčik. Podľa vyjadrenia Rizmana však ide z globálneho pohľadu o nevýznamné množstvá, napríklad u najväčšieho ložiska v lokalite Jahodná pri Košiciach ide o niekoľko tisíc ton uránu.
„Na svete funguje ťažba uránu v neobývaných rozľahlých oblastiach s produkciou niekoľko desiatok tisíc ton ročne. Zdevastovať si životné prostredie v husto osídlenej lokalite pre pár tisíc ton uránu je ekonomicky neefektívne a nemá zmysel. Iluzórne je aj tvrdenie, že Slovensko by sa stalo sebestačné, pokiaľ ide o palivo pre jadrové elektrárne. Slovenské atómové elektrárne môžu fungovať len báze jadrového paliva vyrábaného v Rusku, čo je dané technickým charakterom reaktorov,“ tvrdí Rizman.