V ňom sa spomínalo, že pred novembrom 1989 patril k privilegovanej vrstve, lebo si zo štipendia dokázal nasporiť na svadobnú cestu na Maltu.                                                                                            

Po novom sa už na noviny obrátiť nebude môcť, žiadosť by však za neho mohol napísať Smer. Takéto trhliny má novela tlačového zákona od ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS), ktorá má politikom obmedziť právo na odpoveď.

Poslanci protestujú
"Neobmedzuje sa právo na odpoveď právnických osôb, na čele ktorých sú verejní funkcionári, napríklad ministerstiev, obcí, politických strán, ak pôjde o nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré zasiahne do názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Eva Chudinová. O novele by mala v najbližších dňoch rokovať vláda.

Návrh sa nepáči poslancovi z klubu Most-Híd Ondrejovi Dostálovi (OKS), ktorý bývalú vládu Roberta Fica kritizoval za zavedenie práva na odpoveď. "Politici budú môcť zákon obchádzať tým, že žiadosti budú posielať pod hlavičkou politických strán,“ povedal Dostál. V parlamente bude žiadať, aby sa splnil vládny program, ktorý počíta s úplným zrušením sporného práva. Rovnakú požiadavku má aj poslanec Tomáš Galbavý z SDKÚ-DS.

Právnik Tomáš Kamenec považuje za problém, že novela berie právo na odpoveď predsedovi a podpredsedom politickej strany, ale samotnej strane ho ponecháva. "Je to nelogické. Strany môžu zneužívať inštitút na zastrašovanie médií,“ tvrdí právnik. Spochybňuje aj ustanovenie, podľa ktorého žiadosti môžu podávať ministerstvá. "Som presvedčený, že štátne orgány nikdy nemali právo na ochranu dobrej povesti.“

Kedy politik, kedy súkromná osoba?
Novela, ktorá má platiť od 1. júla, zakazuje verejným funkcionárom uplatňovať si právo na odpoveď jedine v súvislosti s výkonom funkcie. Podľa Galbavého novela nedostatočne rieši, za akých okolností je politik považovaný za verejného funkcionára, a kedy je súkromnou osobu, ktorej má ostať právo na odpoveď. "Pre nejednoznačnosť môžu vzniknúť zbytočné súdne spory, aj preto by bolo najlepšie právo na odpoveď zrušiť,“ tvrdí Galbavý.

Krajcer ďalej navrhuje, aby odpoveď bolo možné využiť len v prípade nepravdivých či pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení. Podľa tlačového zákona, ktorý v roku 2008 presadil Ficov kabinet, sa môže uplatňovať aj na pravdivé skutkové tvrdenie. Návrh ruší pokuty, ktoré môžu noviny či tlačové agentúry dostať za neuverejnenie odpovede, opravy či dodatočného oznámenia. V súčasnosti sa môžu vyšplhať do 5-tisíc eur.