Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS | Jozef Dvonč, Smer, KDH, SNS, SZ | Ferdinand Vítek, nezávislý |
1. Ako zabezpečíte, aby sa chodníky v Nitre, po čo i len menšom daždi, netopili pod vodou?
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: V zmysle koncepcie rekonštrukcií a opráv komunikácií sa v rokoch 2007 – 2010 opravilo v Nitre 51 chodníkov(z toho 8 bezbariérových) v sume 1.143 milióna eur. V tejto stratégii mesto plánuje pokračovať.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Asi nejde výlučne o chodníky ale komunikácie ako také. Mesto má pasportizáciu ich aj s požiadavkami na ich rekonštrukciou, vrátane požiadaviek Výborov mestských častí (VMČ). Koľko financií sa bude dať pre tento účel vydeliť napríklad budúci rok(?). Podľa zámerov pre tvorbu rozpočtu Mesta na rok 2011 sa pre investičné akcie neujde z bežných príjmov Mesta nič. Pre investície neostane nič, pretože sa všetko minulo a niekto, teda my, budeme musieť ešte dlho platiť za požičané.
Ale späť k chodníkom, resp. komunikáciám. Malým liekom pre rozhodovanie o tom, kam investovať, čo opravovať a v akom poradí, by mohol byť seriózny proces, takzvanej prioritizácie investičných zámerov. V tomto procese však musí súťažiť zmes všetkého, každý zámer, ktorý chce mesto investične realizovať. K tomu sú potrebné jasné a aj pre verejnosť zrozumiteľné kritériá, ich verejné komunikovanie a potom transparentné rozhodovanie o poradí realizovania investícií. Vzhľadom k nepriaznivej finančnej situácii mesta pripravíme a zrealizujeme tento systém v budúcom roku a som presvedčený, že potom to príde.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Chodníky treba postupne rekonštruovať a dbať tiež, aby pri rozkopávkach líniových sietí ich investor upravil do (minimálne) pôvodného stavu.
2. Centrum mesta vymiera, ľudí je tam čoraz menej. Čo plánujete spraviť, aby sa do centra vrátil život?
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: V novembri 2009 bol na mestskom zastupiteľstve prijatý materiál k zlepšeniu situácie v centrálnej časti mesta. Doteraz sa uskutočnilo rokovanie so združením Strategy 300, zastrešujúcim podnikateľov a mesto vyhovelo v nasledovnom: zrušenie poplatkov za parkovanie po 16.00 h, mesto žiadalo o zmenu otváracích hodín prevádzok s tým, že bude súhlasiť s ich predĺžením. Mesto propaguje aktivity podnikateľov z pešej zóny a vytvára priestor pre kultúrno-spoločenské akcie. S cieľom zvýšiť atraktívnosť zabezpečilo opravu hodín s hudobnou produkciou a vo vianočnom čase inštaluje (od roku 2009) novú svetelnú výzdobu. V rokoch 2009 a 2010 sa na pešej zóne nezvyšovalo nájomné. Pracuje sa na zjednotení vizuálu pešej zóny a priľahlých ulíc (zeleň - výsadby, označenia prevádzok, vývesné štíty, infokiosky a počítačový terminál s informáciami v tejto lokalite)
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Celý postup je - napísané na papieri – jednoduchý. Najprv sa spýtame sa ľudí, čo ich ťahá napríklad do OC Mlyny a čo im vadí na pešej zóne. Tiež sa ich spýtame, čo by ich pritiahlo na miesto skutočného budúceho centra mesta – na opačný koniec budúcej centrálnej pešej zóny – Svätoplukovo námestie. Predložíme im predstavu tohto centra, so špičkovými ideami a ich architektonickým stvárnením. Spoločne s Nitranmi nájdeme riešenie. Nájdeme investorov a investičný zámer zrealizujeme. Za štyri roky. Začneme hneď po svojom nástupe na Mestský úrad. Ak bude náš spoločný zámer dostatočne atraktívny, zároveň vkusný a hodiaci sa na tieto mimoriadne cenné pozemky – bude priťahovať ľudí. Mnoho ľudí. Prídu za niečom iným ako do OC Mlyny, ale poskytne im to prinajmenšom rovnako silný zážitok. Len princíp rovnováhy oboch vytvorí situáciu, že sa ľudia budú presúvať po celej dĺžke centrálnej mestskej zóny. Hľadať silné zážitky, ale aj pokojné zákutia. A vtedy zistia aké zaujímavé veci nájdu na svojej ceste. Na nitrianskej pešej zóne. Pretože ak sem znova začnú chodiť, začne sa aj do pešej zóny viac investovať.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Jednou z mojich priorít je návrat kultúrneho života na pešiu zónu a celkové jej oživenie. Nie jednorázovými podujatiami párkrát za rok, ale pravidelnými drobnými aktivitami, ktoré prilákajú domácich a upútajú aj návštevníkov. Musí to byť po dohode s prevádzkami v tejto časti mesta, aby sme spojili úsilie pre poskytovanie služieb a ponuky zábavy.
3. Trápi ma dopravná situácia mesta. Keď cestujem diaľkovými autobusmi cez Nitru, spoj vždy naberie meškanie. Ako plánujete katastrofálnu dopravu v meste vyriešiť?
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: Dopravnú situáciu definitívne vyrieši juhovýchodný obchvat v smere Bratislava – Banská Bystrica a prepojenie mestských častí Krškany a Chrenová (plánovaná výstavba komunikácie Dlhá - Novozámocká). Pre zrýchlenie vnútornej dopravy sa realizovali kruhové objazdy, zvýšil sa počet jazdných pruhov s ľavými a pravými odbočeniami, zriadené sú centrálne riadené križovatky s integrovaným dopravným systémom a dokončuje sa most cez rieku Nitra.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Dopravu budú ľudia kritizovať aj o 20 rokov. Aj keď sa budúce problémy budú rozoberať i riešiť v úplne inej rovine.
Ale po rade:
Za 10 rokov bude v niektorých slovenských mestách pripadať na jedného obyvateľa viac ako jeden automobil. Raz potom vznikne situácia, či sa nám vôbec oplatí prepravovať sa v meste na osobných vozidlách. Musíme vedieť, že aj teraz na statickú dopravu (parkovanie) osobného auta pripadá 90% času jeho životnosti a na dynamickú ( prepravu po cestách) len 10%. Pritom priemerný denný vnútromestský presun nepresahuje 5 kilometrov.
Aby sa zvládli presuny obyvateľov musia prepravné výkony mestskej hromadnej dopravy – do ktorej v budúcnosti nerátam len autobusy - stúpnuť do 10 rokov minimálne na 2,5 násobok. Už v najbližších štyroch rokoch musíme plánovať aspoň ich polovičné zvýšenie. Aký by to mal byť organizačný a biznis model musíme prediskutovať s tými, čo podobnú prepravu realizujú, vrátane tých ktorí zabezpečujú aj služby tzv. prímestskej dopravy. Obidva systémy sa pritom musia organizačne prekrývať a dopĺňať. Doprava musí byť flexibilná, ekologická a energeticky úsporná. Náklady mesta na tzv. vykrytie strát vo verejnom záujme však určite stúpnu.
Prediskutujeme možnosti všetkých druhov alternatívnej prepravy do práce, do školy, vrátane školských flexibilných spojov – nielen autobusových - ale aj tzv. au pair osobných vozidiel. Tiež možnosti bezmotorovej dopravy (hlavne bicyklovej, vrátane požičaných bicyklov, či obyčajnej chôdze). Prediskutujeme ako komunikovať s ľuďmi, aby obmedzili prejazdy mesta autami a mnoho ďalších alternatív, ktorých postupné zavádzanie by mohlo odbremeniť prímestské a vnútromestské dopravné koridory.
Vynasnažíme sa o nápravu zanedbaných vecí, podľa môjho osobného názoru vyplývajúcich s nedostatočnej aktivity a lobbingu mesta pri budovaní juhovýchodného obchvatu rýchlostnej cesty R1 Bratislava – Banská Bystrica. Exity z trasy obchvatu a hlavne príjazdy z južného a juhovýchodného smeru na túto trasu (od Nových Zámkov a Levíc) sú z hľadiska dopravnej situácie Mesta nevhodné a nevýhodné. Exkurzia do Banskej Bystrice, kde budujú tzv. severný obchvat by nám otvorila oči. Päť a pol kilometra rýchlostnej cesty a k tomu štyri mimoúrovňové napojenia. U nás 12,5 kilometra a ani jedno poriadne. Akurát že minister dopravy nepochádzal z Nitry ale práve z Banskej Bystrice. Však aj – krajan - kandiduje na primátora za stranu SMER - sociálna demokracia. Tak ako súčasný nitriansky primátor. Prečo to on dokázal a ten náš nie? Vlastnými silami nápravu nedosiahneme. Musíme rokovať so štátom ako zbabranú situáciu napraviť a to čo najrýchlejšie.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Podarilo sa mi pred 6 rokmi presadiť to, aby sa vybudoval juhovýchodný obchvat mesta na R1. Budúci rok už tranzitná doprava nebude zaťažovať sentrum mesta. Treba však pripraviť aj zmeny v organizácii vnútromestskej dopravy, lebo po spustení obchvatu sa určite zmenia dopravné toky a zaťažené budú prístupové cesty, ktoré dnes nemajú takú kapacitu, aby to zvládli. Konkrétne Cabajská ulica a tiež prístupová cesta od Nových Zámkov. Pomôcť by mal tiež nový most na Priemyselnej ulici a s ním prepojenie poza Agrokomkplex. Je to projekt, ktorý som pripravil ešte v roku 2006 a čaká na realizáciu.
4. Ako chcete vylepšiť atraktivitu mesta? Služby pre turistov sú v Nitre veľmi slabé.
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: Mesto zabezpečilo v rokoch 2009 a 2010 tvorbu ucelenej koncepcie rozvoja cestovného ruchu. Služby a informácie pre turistov zabezpečuje Nitriansky informačný systém. Jeho činnosť sme v roku 2010 posilnili zriadením informačného pracoviska v Klientskom centre služieb na Mestskom úrade. V zámeroch schválených v mestskom zastupiteľstve sa uvažuje s investíciami, ktoré môžu prispieť k zvýšenému prílevu turistov (aquapark, lanovka, atď.) Časť úloh je tiež na poskytovateľoch služieb a na oživení výstavarenskej činnosti Agrokomplexu.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Pre turistu značka „Nitra“ sama o sebe nestačí a ani stačiť nebude. Globálny turista odchovaný na svetových pamiatkach, atraktívnych horských strediskách, najlepších morských plážach k nám zablúdi zriedkavo. Aby sme ho odklonili od hlavných turistických trás v našej časti Európy ( Praha, Viedeň, Budapešť), musíme mu ponúknuť niečo, čo by som nazval osobným zážitkom. Nitra tu má dôležitú úlohu ale bez jej zázemia – regiónu - sa nezaobíde. Sám si to, snáď nie naivne predstavujem tak, že by sme niektoré časti tohto „zážitku miesta“ mali začať testovať nielen na turistoch ale priamo na našich ľuďoch, ktorým cez podobné projekty ponúkneme pohľad na mesto i región aký ešte nemali.
A to súvisí s tým, čomu hovorím „značka Nitry.“ Tú môžeme začať budovať v spolupráci s privátnym sektorom rozvojom športovo - zábavných, náučných aktivít v meste a v spolupráci s ostatnými obcami aj v jeho blízkom jeho okolí. Komunikačné spájanie miestnych atrakcií regiónu, akvaparky, turistické, bicyklové či inline trasy, vínne cesty – medze sa proste nekladú. K tomu stará atraktívna história, vrátane tej, ktorú nazývame veľkomoravská a ktorú sme ešte vlastne nedostali na svetlo božie.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Súvisí to aj s 2. otázkou. Treba tiež vyzvať na užšiu spoluprácu Nitriansky samosprávny kraj a podnikateľské subjekty v meste. Bez koordinácie ponuky služieb verejného a súkromného sektora sa toto nemôže podariť. Musíme pripraviť ponuku, ktorá osloví turistov nielen na prehliadku historických zaujímavostí, ale aj gastronómiou a inými službami tak, aby bol turista ochotný zostať tu viac, ako iba pár hodín.
5. Plánujete rekonštrukciu vlakovej a autobusovej stanice? Sú totiž veľmi zlou vizitkou pre mesto.
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: Mesto nie je majiteľom, ani správcom vlakovej a autobusovej stanice. Uskutočnilo sa viacero rokovaní so Železničnou spoločnosťou a Veoliou Transport – mesto má záujem na zlepšení stavu a urýchlení rekonštrukcie oboch staníc. Je pripravené realizovať infraštruktúru – cesty, zeleň, mobiliár v blízkosti staníc.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: V prípade autobusovej stanice ide o privátny objekt s privátnym pozemkom. Plánujem však silnejšie tlačiť na prepravcu a majiteľa nehnuteľnosti, aby zintenzívnil hľadanie developera polyfunkčnej výstavby. Niečo podobné platí aj pre železnicu, i keď táto je štátna. Sama však peniaze na novú stanicu nemá a asi mať nebude. Obidve stanice nemajú ani guberniálnu úroveň. Sú hanbou mesta. A to nespomínam fakt, že je načase pripraviť a zrealizovať zámer rýchlejšieho pripojenia mesta po novej železničnej trati s napojením na budovaný transkontinentálny rýchlostný železničný koridor Bratislava – Strassbourgh - Paríž.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Obe sú vlastníctvom iných subjektov a mesto nemôže priamo do ich rekonštrukcie vstupovať. Problémom železničnej stanice je absolútny útlm osobnej vlakovej dopravy na tratiach cez Nitru. Ak sa nezmení politika štátu a VÚC v podpore tohto druhu dopravy, je iba nepatrná šanca, že sa toto zmení. Autobusová stanica by si naozaj zaslúžila zásadnú rekonštrukciu, pretože na rozdiel od vlakov, doprava autobusmi sa posilňuje, ale poskytovateľ týchto služieb sa doteraz zameral na obnovu vozového parku. Nastáva čas, keď musí dôjsť aj k investíciám do stanice, zrejme aj v koordinácii s aktivitami mesta v okolí stanice.
6. Postavíte nové športoviská? Na našich sídliskách ich je stále málo.
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: V rokoch 2007 – 2010 bola dokončená športová hala na Klokočine. V každej mestskej časti je multifunkčné ihrisko, za posledné štyri roky sa ich vybudovalo trinásť. V parku na Sihoti, vedľa štadióna je korčuliarska dráha. Plánuje sa budovanie ďalších nenáročných ihrísk ako aj vybudovanie zimného štadióna na ZŠ Škultétyho. Telocvične na ZŠ sú k dispozícii v rámci projektu Škola otvoreného športu.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Plaváreň s krytou časťou na Klokočine je prioritou. Pre športovanie, zvyšovanie plaveckej gramotnosti i potešenie verejnosti. Tiež rozvoj ale aj ochrana doteraz budovaných športových ihrísk na sídliskách, ktorým z časti hrozí devastácia. Atraktívne programy pre ich využitie. Podpora občianskych skupín, či združení, ktoré sa o niektoré s nich chceli na sídliskách starať
Prechádzkové a bežecké zóny. Bicyklové trasy s napojením na predmestia a okolie mesta.
Hlavne by sme však chceli začať s generálnou rekonštrukciou športového areálu v parku – predovšetkým zimného štadióna. Budeme hľadať partnera, ktorý by tu chcel vybudovať športovo rekreačný komplex.
Ferdinand Vítek, nezávislý: V predchádzajúcom období som prakticky dokončil výstavbu športovej haly na Klokočine a začali sa stavať prvé multifunkčné ihriská. V nasledujúcom chcem realizovať výstavbu novej plavárne. Je treba aj pokračovať vo výstavbe cykloturistických ciest popri rieke. Pred 6 rokmi vznikol projekt na ich výstavbu pozdĺž celého územia mesta, za uplynulé 4 roky sa vôbec nič z neho nerealizovalo.
7. Ako chcete vyriešiť problém s neprispôsobivými občanmi v časti Dražovce?
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: Riešime situáciu v spolupráci s exekútormi. Momentálne riešime problém s neprispôsobivými občanmi osobnými stretnutiami a posilnením hliadkovej činnosti Mestskej polície.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Najprv konzultáciami obyvateľov. Čo sa tam deje, čo je príčina, čo si o tom obidve strany myslia.
Na základe poznatkov štandardný i neštandardný postup. Ide pravdepodobne o tzv. problémy spolužitia, nehygienické bývanie, neplatenie za odvoz odpadu a jeho hromadenie, zanedbávanie výchovy detí, vrátane mimoškolskej. Čo všetko by malo potom nasledovať, bude do veľkej miery záležať aj na samotných obyvateľoch.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Dôsledným dodržiavaním legislatívy pri evidencii obyvateľstva, posilnením projektov sociálnej pomoci a podporou práce školských asistentov na základnej škole v tejto mestskej časti.
8. Ako chcete zabezpečiť, aby z Nitry neodchádzali študenti, ktorí tu ukončili vysokú školu?
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: Nemáme vedomosť o tom, že by študenti, ktorí skončili školu z Nitry odchádzali. K 1.1. 2010 bolo v Nitre evidovaných 82 661 obyvateľov, k 19.11. 2010 žije v Nitre 83 047 občanov čo je mierny nárast. Máme záujem o to, aby v Nitre mladí ľudia ostali, tento fakt sme podporili výstavbou 350 nájomných bytov počas štyroch rokov, v ďalšom volebnom období plánuje výstavbu ďalších 300 nájomných bytov.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Predpokladám, že dotaz mieri na študentov, ktorí v Nitre študujú ale bývajú inde.
Mesto ešte ani nevie, koľko a aký typ študentov by chcel ostať v Nitre a či je toto číslo konštantné. Či záujem o mesto medzi mladými ľuďmi rastie alebo upadá. Osobne si myslím, že je vítaný každý, kto u nás chce žiť. Zámer spraviť mesto atraktívnym pre mladých trápi mnoho miest na svete. I keď prílev ľudí do miest celosvetovo stále stúpa, sú rozsiahle regióny, ba celé kontinenty, kde o mladých ľudí mestá bojujú. Robia preto všetko. Investujú, vymýšľajú veľké udalosti – „eventy,“ kupujú špičkové športové kluby, podporujú špičkovú kultúru, budujú univerzitné centrá, i centrá obchodu a zábavy.
Ponúkame systém Nitra plug and play – príď do Nitry a napoj sa. Ten systém je zatiaľ len v našich predstavách. Nitra ako mesto pripravené na pripojenie sa každého. Študenta univerzity, mladej rodiny, ktorá by sa chcela u nás usadiť, firmy, ktorá by tu chcela začať alebo rozšíriť podnikanie. Priateľské a tolerantné miesto, ktoré ponúka pocit i istotu, že je tým správnym miestom, kde začať alebo pokračovať. Musíme budovať špičkové služby, pestovať individuálny prístup, umožniť rozvoj, kreativitu, podporovať žičlivé susedské vzťahy. A postupne tomu prispôsobovať aj fyzickú infraštruktúru mesta, ktorá je samozrejme náročná na finančné investície. Prioritou je teda priateľský vzťah ku kapitálu, musíme a naučiť ako ho k nám nalákať aby sa tu zveľaďoval a priniesol úžitky nielen tým, čo ho sem investujú ale aj všetkým nám. Ak kapitál zistí, že napojenie nie je problém a energia na jeho zveľadenia je dostatočná príde.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Podporovať výstavbu bytov pre začínajúce rodiny s takými formamoi financovania, aby to bolo pre mladé rodiny únosné. Podporovať nové investície, ktoré budú vyžadovať vyššie vzdelanie a nie iba jednoduché montážne práce.
9. Hokejový aj futbalový tím Nitry upadá. Plánujete investície do športu?
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: Mesto Nitra výrazným spôsobom podporuje športové kluby, a to najmä príspevkami na energie a činnosť. V Nitre máme dvanásť extraligových mužstiev v rôznych druhoch športov v rámci vrcholového a mládežníckeho športu. V minulej sezóne nám hokejisti i futbalisti spravili svojimi výkonmi a výsledkami radosť, verím tomu, že sa ich výkony i v tejto sezóne zlepšia.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Na túto otázku som odpovedal už vyššie. Špičkový šport je tiež „brandom“, vizitkou mesta. Ale na financovanie sa používajú iné peniaze ako peniaze daňových poplatníkov. My sa budeme snažiť, aby sa našli a priniesli všetkým osoh.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Mesto do podpory športu investuje dosť, ale je to veľmi široký záber rôznych športov, nebývalý inde na Slovensku, ba ani v zahraničí. Treba dodržiavať metódy rozdeľovania dotácií zohľadňujúce najmä prácu s mládežou. Profesionálny šport si musí na seba zarobiť sám.
10. Akým spôsobom chcete prilákať nových investorov?
Jozef Dvonč, Smer-SD, KDH, SNS a Strana zelených: V Nitre sú dva priemyselné parky, počas tohto volebného prišlo do priemyselného parku SEVER 14 investorov, v priemyselnom parku JUH dostane popri nemeckom investorovi Mühlbauer šancu 11 malých a stredných podnikateľov z Nitry a okolia. Pre oba parky mesto zabezpečuje budovanie infraštruktúry. Spoluprácou s Ministerstvom hospodárstva SR, SARIOM a veľvyslanectvami predstavujeme Nitru ako kvalitného partnera pre budúcich investorov.
Jozef Weber, SDKÚ-DS, SaS, OKS: Čo spraví mesto a jeho okolie príťažlivým? Pripravená infraštruktúra a pripravený ľudia. Systém špičkových služieb pre podnikanie, vrátane vytváranie prostredia pre príliv pracovnej sily. Spolupráca nitrianskeho regiónu, pretože ide o spoločný záujem, nový typ štátnej politiky podpory hlavne krajských miest a ich regiónov, ako motora ekonomického rozvoja Slovenska. Priateľský prístup ku každému individuálne, tak ako uvádzame vyššie – príď do Nitry a napoj sa. Nitra – najlepšie miesto pre život. A dodám – aj pre biznis.
Ferdinand Vítek, nezávislý: Prispôsobením sytému daní a miestnych poplatkov tak, aby mesto bolo konkurencie schopné vzhľadom na ponuku infraštruktúry a služieb voči iným mestám na Slovensku. Máme priestorové kapacity na umiestnenie ďalších investícií, ale už začína byť problémom ponuka kvalifikovanej pracovnej sily. Je to priestor aj pre vysoké školy, aby viac reagovali na dopyt na trhu pracovných príležitostí.