Španielske tapas alebo chuťovky, medzi ktorými nájdeme výber syrov a údenín, rybiu nátierku, plnené šampiňóny či omeletu, určite netvoria bežné raňajky šéfa Slovenských elektrární Paola Ruzziniho. Ak práve nemá stretnutie s vedením vydavateľstva Ecopress v reštaurácii Rambla v centre hlavného mesta, uspokojí sa s oveľa skromnejšími raňajkami doma. Väčšinou ide o chlieb s džemom, pretože si rád osladí začiatok dňa. "Raňajky sú pre mňa veľmi dôležité jedlo, pretože na obed mi popri pracovných povinnostiach často nezostane čas," hovorí riaditeľ jednej z najväčších slovenských spoločností.
Technologická základňa
Paolo Ruzzini je riaditeľom a predsedom Predstavenstva Slovenských elektrární od roku 2006, keď strategický podiel kúpil taliansky Enel. Odvtedy firma prešla výraznými zmenami. Zoštíhlenie z osemtisíc na dnešných zhruba päťtisíc zamestnancov, oddlženie, zefektívnenie chodu firmy a zisky z posledných rokov v miliardách korún. Ruzzini priznáva, že proces zmien sprevádzalo veľa frustrácie a manažéri museli veľa vysvetľovať a komunikovať. "Dali sme ľuďom príležitosti," vysvetľuje Ruzzini s tým, že v bývalom štátnom podniku bolo veľa skrytých talentov, ktoré dovtedy nedostali možnosť naplno sa realizovať a posúvať firmu dopredu.
Peniaze zo zisku dnes už fungujúcej spoločnosti si štát s Talianmi nedelí, ale používa ich na financovanie investícií. Tou vlajkovou je dostavba jadrových blokov v Mochovciach. "Na Slovensku je silná základňa expertov v oblasti atómovej energie," hovorí Ruzzini. Keďže v Taliansku sa po dvoch desaťročiach zmenila situácia a hovorí sa o renesancii jadra, o pár rokov budú pravdepodobne mnohí slovenskí odborníci smerovať za kariérou práve na Apeninský polostrov.
Podľa Paola Ruzziniho je kombinácia talianskeho a slovenského manažérskeho prístupu silnou stránkou elektrární. Našinci sú dobrí v technologickej oblasti, Taliani priniesli kreativitu a transparentnosť. Škatuľkovať je však ťažké. "Ľudské povahy sú všade na svete viac-menej rovnaké. Situácia v Slovenských elektrárňach mi v čase môjho príchodu pripomínala Enel alebo iné veľké talianske firmy spred dvoch desaťročí."
S vrcholnými politikmi
Aj keď o čase strávenom v kancelárii nehovorí, jeho kolegovia prezrádzajú, že v práci zostáva často aj 14 hodín denne. Väčšinu jeho agendy tvoria mítingy so spolupracovníkmi a prijímanie strategických i operatívnych rozhodnutí. Prakticky na dennej báze komunikuje s najsilnejšími mužmi slovenskej politiky aj s vedením materskej firmy, ktorá pôsobí v 23 krajinách na svete a zamestnáva takmer 83 000 ľudí. Musí mať prehľad o cenách elektriny na regionálnych burzách, o stave plánovaných projektov, ale musí sa pozerať aj dovnútra firmy a s kolegami neustále hľadať možnosti zefektívňovania. Z práce často odchádza za tmy bez ohľadu na ročné obdobie. Nečudo, že mu veľa voľného času nezostáva. Ak môže, rád siahne po tenisovej rakete a ako vášnivý lyžiar zavíta na hory. Nie sú mu neznáme ani bryndzové halušky, ako hovorí, veľmi mu chutili pirohy na lyžovačke s kolegami v Jasnej. "Pagáč je ďalšie jedlo z vašej kuchyne, ktoré mám rád. Najlepší som zatiaľ jedol od starej mamy jedného z kolegov," hovorí Ruzzini.
Zimné dovolenky trávi najčastejšie na lyžovačke v Alpách, v lete oddychuje v Toskánsku alebo plachtí okolo stredomorských ostrovov. Víkendy sa snaží venovať rodine. "Syn pracuje ako inžinier v Anglicku, dcéra študuje filozofiu v Miláne. Manželka sa celý týždeň snaží vymyslieť, ako cez víkend dať rodinu dohromady," vysvetľuje so smiechom.
Kto je Paolo Ruzzini
Vo funkcii predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovenských elektrární pôsobí od roku 2006. Do Enelu prišiel v roku 2003 ako riaditeľ ľudských zdrojov. Pred vstupom do Enelu zastával výkonné funkcie v Olivetti Group a jej zahraničných pobočkách. V rokoch 1992 -- 1995 bol riaditeľom ľudských zdrojov Olivetti Group, neskôr pôsobil do roku 1998 ako generálny manažér integrácie riešení v spoločnosti Wang Laboratories Italy, potom pôsobil do roku 2003 ako výkonný riaditeľ Getronics Solutions Italia. Je držiteľom diplomu elektrotechniky z Technickej univerzity v Miláne.
Dotazník
Zhasínate svetlo, keď opúšťate miestnosť?
Vždy. Dokonca zostávam posledný v budove, aby som mohol skontrolovať svetlá na všetkých poschodiach.
Koľko miniete mesačne na benzín?
Mal by som sa spýtať môjho vodiča. Za týždeň najazdím približne 500 km.
Koľko času trávite v priemere denne v práci?
Nepočítam to.
Beriete si prácu domov?
V hlave áno.
Čo máte na práci najradšej?
Tímovú prácu a výzvy.
Čo vám na práci najviac prekáža?
Byrokracia a papierovanie.