Hotel Dubná skala je pravdepodobne najlepšou možnosťou, ako sa na úrovni najesť v metropole severného Slovenska, a tak aj naše žilinské raňajky so šéfom distribučnej spoločnosti Stredoslovenská energetika Pierrom Chazerainom prebiehajú práve tu. Nad francúzskymi syrmi, ale aj talianskym nealkoholickým šampanským, arabskými nátierkami či exotickými ázijskými plodmi rozprával o tom, ako sa možno na horolezeckom lane naučiť manažérskej zodpovednosti, ale aj o rozdieloch v biznise a kultúre, ktoré ako rodený Francúz na Slovensku cíti.

Na Gerlachu
Pôsobenie v Stredoslovenskej energetike je prvou zahraničnou manažérskou zastávkou Pierra Chazeraina. Ponuku ísť na Slovensko uprednostnil pred Poľskom i USA. Ako hovorí, v Žiline obklopenej vrchmi sa cíti veľmi dobre. Jeho vášňou sú totiž vrchy. Prednedávnom s obchodnými partnermi zdolal dokonca aj Gerlachovský štít. Horolezectvu sa venuje tri desaťročia. Vystúpil aj na vrchol jednej z peruánskych šesťtisícoviek, ale ako hovorí, výška nie je najdôležitejšia. Na tomto športe ho najviac baví zdolávať prekážky, čo parafrázuje slovami: "Kde je vôľa, tam je cesta.“

Chazerain priznáva, že jeho hobby mu pomáha aj pri riadení spoločnosti a kolegov. Na lane sa totiž naučíte dôverovať svojmu partnerovi, vedieť zvážiť svoje schopnosti a aj v kríze zachovať chladnú hlavu. A čo na jeho nebezpečný koníček hovorí rodina? "S manželkou sme sa zoznámili v horách,“ trefne vysvetľuje situáciu doma.

Od jeho športového ducha sa odvíjajú aj tímbildingové aktivity v Stredoslovenskej energetike. "V zime sme mali výjazdové rokovanie na Martinských holiach. Niektorí zamestnanci chceli ísť do hotela autom, ale samozrejme, nakoniec sme sa všetci vybrali pešo. Nazad sme išli na lyžiach. Pravdou však je, že priamo dolu pomedzi stromy sa so mnou neodvážil spustiť nikto,“ smeje sa zanietený skialpinista.

Do noci v práci
Keďže manželka a štyri deti žijú v Paríži, Pierre Chazerain takmer každý víkend lieta domov do Francúzska. Nečudo, že cez pracovné dni trávi v kancelárii a na mítingoch so spolupracovníkmi a partnermi aj vyše dvanásť hodín denne. "V práci často sedím aj po ôsmej, ak ma kolegovia doslova nechytia a nepošlú domov,“ smeje sa. Ako priznáva, na ostatné aktivity takmer nemá čas, aj keď sa mu páči slovenská pohostinnosť a intenzita spoločenských podujatí, na akú doma nebol zvyknutý. Naša mentalita mu v niečom pripomína Stredomorie. Určitým prekvapením preň boli rozdiely v manažérskom riadení. "Vo Francúzsku je rozhodnutie šéfa podnetom na diskusiu. Tu sa príkazy plnia bez slova. Pre šéfa to je síce veľmi príjemné, ale na druhej strane to môže byť aj nebezpečné, ak sa náhodou mýli.“ Na začiatku bol zaskočený tiež množstvom papierov, ktoré musel podpisovať. "Administratíva a byrokracia vo vašej krajine sú stále veľmi silné,“ hovorí. Vníma to však ako výzvu na zlepšenie.

Bryndzové halušky
Ako priznáva, veľa príležitostí ochutnať francúzsku kuchyňu u nás nemá, pretože je to nezmyselne drahé. Preto skúša aj domácu stravu. Samozrejme, ochutnal už aj bryndzové halušky. "Je to chutné jedlo, ale človek si pri ňom musí dávať pozor na postavu,“ hovorí s úsmevom. Keďže počas pracovného vyťaženia nemá veľa príležitostí na šport, stravuje sa prevažne ľahko a väčšinu jeho jedálneho lístka tvorí zelenina a olivový olej.

Ako jeden z mála topmanažérov nehrá golf. "Uvedomujem si, že to nie je veľmi dobré pre biznis, ale tento šport sa mi zdá príliš pomalý. Mám radšej väčšiu aktivitu.“ Ako sám hovorí, neznáša vylihovanie na pláži, a tak aj jeho dovolenky musia obsahovať viac pohybu. Keď bol naposledy s najmladšou dcérou na Korzike, uzavreli dohodu. Prvý týždeň bude o lození po miestnych horách, druhý týždeň budú ležať pri mori. "Nakoniec som to nedodržal. Po pár dňoch ničnerobenia som sa vybral na kopce nad mestom,“ smeje sa.