Necelé tri týždne pred voľbami posielajú Smer a KDH do budúcej vlády nielen výsledky prieskumov verejnej mienky, ale aj analýzy odborníkov. Pre HN posudzovali stabilitu a možné programové prieniky potenciálnych koalícií politológovia Martin Klus, Pavol Marchevský a Ján Baránek.

„Bola by to vyvážená koalícia,“ hovorí o možnom spojenectve Smeru a KDH Baránek. Klus dodáva, že by šlo o stabilnú vládu, ak by sa obe strany „posnažili“ a hľadali kompromisy pri písaní vládneho programu. „Je tam viacero bodov, v ktorých stoja na opačných póloch. Môžu však vychádzať z výhody, že vo svojej podstate sú ich voliči podobní, najmä pokiaľ ide o sociálne otázky, konzervatívnosť a vzťah ku katolíckej cirkvi,“ vysvetľuje Klus.

Podobné ciele, iné riešenia
Strany programovo rozdeľuje najmä pohľad na súdnictvo a zdravotníctvo a spája ich snaha vytvárať pracovné miesta, zmeniť nastavenie starobných dôchodkov, dostavať diaľnice či zdaniť bohatých. Líšia sa však v receptoch, ako na to. „Tie prieniky sa budú hľadať určite veľmi ťažko, ide o to, aby menšia strana nestratila pred voličmi tvár,“ hovorí Baránek. Klus vidí riziko možného štiepenia KDH najmä pre odmietavý postoj Daniela Lipšica k spolupráci s Ficom. Marchevský však upozorňuje, že KDH môže z takéhoto politického zväzku aj vyťažiť. „Môže byť zárukou akejsi spätnej väzby v takejto širokej vláde,“ myslí si.

Riziková pravica
Politológovia nevidia reálne vznik širokej trojkoalície s Mostom. Pochybujú, že by Fico súhlasil s okresaním svojho vplyvu. Nepredpokladajú tiež, aby Smer chcel vládnuť sám. Rovnako skeptickí sú aj pri zostavení stredo-pravej vlády. „Ukázalo sa, že konzervatívno-liberálna vláda sa neosvedčila,“ hovorí Baránek. Rizikom takéhoto kabinetu by podľa neho bola účasť SaS a OĽaNO. Politológovia upozorňujú na rozdielne pohľady týchto strán na fungovanie EÚ a eurozóny. Podľa prieskumu MVK preferuje koalíciu Smer a KDH až 47,2 percenta voličov Roberta Fica a 43,9 percenta priaznivcov Jána Figeľa.