Už piaty rok ležia na súdoch žaloby väčšiny slovenských sudcov, ktorí od štátu za údajnú platovú diskrimináciu žiadajú desiatky miliónov eur. V boji proti nim sa tento rok nedarilo ani ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borcovi.
Nominant Smeru-SD sa po svojom nástupe do funkcie v apríli pokúsil so sudcami dohodnúť. Vyhlásil, že je ochotný sa im za platovú diskrimináciu ospravedlniť, ak žaloby stiahnu. Aktivita sa skončila fiaskom.
Žaloby stiahlo do decembra iba 19 sudcov. Ďalší sa ich podľa zistenia HN naopak rozhodli podať. Z dostupných čísiel vyplýva, že ide o 32 ďalších prípadov. Pri nástupe Borca do funkcie rezort evidoval žaloby 768 sudcov, teraz číslo stúplo na 800. Rezort to priamo nepriznal. Hovorkyňa Jana Zlatohlávková to odôvodnila tým, že by museli prezrieť všetky spisy, čo je časovo náročné.
Miliónov je viac
Minister pokračuje v aktívnom odpore proti sudcom, ktorý začala jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). Zatiaľ bez väčšieho úspechu. Žitňanská začiatkom roku 2011 informovala, že spolu sedemsto sudcov žiada od štátu zhruba 70 miliónov eur. Suma podľa všetkého odvtedy narástla.
Ku koncu tohto roka iba ministerstvo eviduje aktívne žaloby 667 sudcov v celkovej výške 67 miliónov eur. Ďalšie smerujú voči Národnej rade alebo Najvyššiemu súdu. Tie finančný sumár neposkytli.
Prví sudcovia sa obrátili na súd už v roku 2007. Nepáčili sa im príplatky zhruba 3 300 eur, ktorými ich chcel parlament motivovať, aby sa prihlásili na Špeciálny súd. Po zásahu Ústavného súdu v roku 2009 sa príplatky znížili.
Rozhodovacia činnosť prvého bratislavského okresného súdu, kde skončila väčšina diskriminačných žalôb, je mimoriadne nízka. Za päť rokov dokázal rozseknúť v merite veci iba štyri spory smerujúce proti ministerstvu spravodlivosti. Jeden spor rezort prehral, tri dopadli v jeho prospech. Šlo o individuálne žaloby.
Na bratislavskej jednotke uspelo aj jedenásť sudcov Najvyššieho súdu, ktorí v roku 2010 dohromady vysúdili viac ako milión eur. Tento verdikt je ako jediný aj právoplatný.
Žaloby spia
Predsedníčka okresného súdu Anna Kašajová odmieta, že by u nich dochádzalo k prieťahom. „Jednotlivé súdne oddelenia v týchto žalobách postupujú štandardným spôsobom v zmysle občianskeho súdneho poriadku, rozvrhu práce a samotného nápadu vecí,“ uviedla.
Súd dnes podľa hovorcu Pavla Adamčiaka eviduje 175 nerozhodnutých diskriminačných žalôb. Tento rok vytýčil pojednávanie v 17 sporoch. Vo väčšine sa však podľa poznatkov HN neuskutočnilo, ale bolo odročené. Na budúci rok je zatiaľ naplánované pojednávanie ohľadom siedmich žalôb.
Súd tak rozhodoval tento rok najmä o procesných náležitostiach. Zastavoval konania tam, kde sudcovia nezaplatili vysoké súdne poplatky. Škrtol takmer stovku žalôb. Právoplatne zastavených konaní je však podľa evidencie ministerstva za všetky roky zatiaľ iba 29.
Rezort Tomáša Borca sa nechce baviť o tom, či potrestá niekoho za prieťahy v mnohomiliónových diskriminačných sporoch. „Ministerstvo je nielen ústredným orgánom štátnej správy pre súdy, ale aj účastníkom v týchto konaniach. Nebudeme sa k tomu vyjadrovať.“