Sudca Krajského súdu v Bratislave Marián Trenčan nebude posudzovať, či šéf sudcov porušil zákon, keď v roku 2009 nevyplatil sudcovi Petrovi Paludovi odmenu k päťdesiatinám. Najvyšší súd vyhovel námietke svojho predsedu Štefana Harabina (na snímke). Senát pod vedením Eleny Závadskej dospel k presvedčeniu, že Trenčan je objektívne zaujatý kvôli trestnému oznámeniu, ktoré naňho podal vlani v máji Najvyšší súd. Za oznámením je organizačný konflikt Trenčana a Harabina pri určovaní času vlaňajších volieb do súdnej rady.
Kriminalizácia sudcu
Práve Harabin pritom nedávno obhajoval sudcovskú imunitu, ktorú politici plánujú zrušiť. „Keď tam ten istiaci prvok nebude, tak sa môžu tieto policajno-politické účelové trestné stíhania viesť voči tomu, aby sme dostali zákonného sudcu od prípadu preč,“ vyhlásil. HN sa ho spýtali, či môže vylúčiť, že on sám použil trestné oznámenie účelovo. „Vaše úvahy sú nezmyslom,“ reagoval.
Podľa Harabina existuje vážne podozrenie z marenia volieb do súdnej rady, ktoré treba preveriť bez ohľadu na akýkoľvek súdny spor. Oznámenie na Trenčana vyšetrovateľ odmietol vlani 23. augusta. Skonštatoval, že zákon porušený nebol. Najvyšší súd podal proti uzneseniu sťažnosť. „Uvedená vec bola 5. septembra 2012 odstúpená na Generálnu prokuratúru, odboru organizačnému a kontrolnému,“ informoval hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry René Vanek.
Pochybný argument
Trenčanov senát pri prvom rozhodnutí neprikázal odmenu Paludovi doplatiť. Po zásahu Ústavného súdu, ktorý vlani v máji vyhovel sťažnosti Paludu, sa musí vecou zaoberať znova. Po vylúčení Trenčana dostala spor na starosť sudkyňa Viera Šebestová. „Nová predsedníčka senátu bola vybratá náhodným výberom,“ spresnil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.
Harabin v súvislosti s vlastným súdnym sporom vydal právne stanovisko, kde rozsudok Trenčanovho senátu kritizoval. Predsedníčku správneho kolégia Najvyššieho súdu písomne požiadal, aby so stanoviskom oboznámila sudcov kolégia. Kľúčový argument senátu Závadskej, že predseda Najvyššieho súdu má možnosť oznámenie na Trenčana vziať späť, je pochybný. „Slovenský trestný poriadok nepozná inštitút späťvzatia trestného oznámenia,“ vysvetlila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Petra Hrášková.
„Ak by samotné iniciovanie trestného stíhania otvorilo dvere vylučovaniu sudcov z rozhodovania, je to na Slovensku cesta do pekla,“ vraví riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk. Podľa tej bolo podanie oznámenia Najvyšším súdom neprimeranou reakciou. „Celý tento prípad na mňa pôsobí ako trik a zohrané divadlo Štefana Harabina.“