V hlavnom meste žijú už niekoľko rokov. Môžete ich stretnúť v práci, električke, reštauráciách. Od Bratislavčanov sa však líšia jedným detailom. Adresou trvalého bydliska. Mnohí ľudia, ktorí prídu žiť do hlavného mesta, si adresu nechávajú vo svojom rodisku. V Košiciach, Banskej Bystrici či Žiline.

Chýbajúce dane v rozpočte

V hlavnom meste žije podľa odhadov magistrátu až 150-tisíc ľudí, ktorí v ňom nemajú trvalé bydlisko. Bratislava preto prichádza ročne takmer o 38 miliónov eur len na dani z príjmu. Ak by si títo ľudia prehlásili pobyt, do hlavného mesta by pritieklo zhruba o štvrtinu viac daní, než má dnes. No okrem podielových daní stráca mesto ďalšie milióny na miestnych daniach, ktoré sa platia napríklad za odpad, psa či ubytovanie. „Je to jeden z najväčších problémov financovania mesta,“ povedala Monika Voleková z tlačového oddelenia magistrátu.

Čítajte viac: Byrokracia berie Bratislave peniaze

Pohodlnosť aj hlúpe zákony

Jeden z dôvodov, prečo cezpoľní v hlavnom meste oficiálne nebývajú, je aj ich pohodlnosť. Ľudí podľa analytika Inštitútu zamestnanosti Michal Páleníka odrádza úradnícka byrokracia aj nedomyslené zákony. Ak si neplánujú kúpiť nehnuteľnosť a bývajú v podnájme, inú možnosť ako dať si zasielať poštu na druhý koniec republiky ani nemajú. Musí ich totiž prehlásiť majiteľ bytu. To je aj prípad Petra Ivaniča, ktorý žije v Bratislave už viac ako desať rokov.

„Cítim sa už viac ako Bratislavčan, ale štát mi nedovolí platiť dane tam, kde bývam,“ sťažuje sa. Problémy spôsobuje aj kataster, ktorý niektoré novostavby nepovažuje za byty. Katastrálny zákon nepozná napríklad apartmán. Majitelia takýchto nehnuteľností preto musia mať trvalé bydlisko niekde inde.

Kvôli tomu, že dane cezpoľných putujú do ich rodiska, chýbajú Bratislave peniaze. Trpí napríklad verejná doprava aj cesty. Na tento problém HN upozorňuje v seriáli, v ktorom mapujeme kvalitu ciest v hlavnom meste.