Takmer šesťdesiat samostatných ústavov, ktoré bádajú v rôznych oblastiach vedy od fyziky až po dejiny umenia, by sa malo zlúčiť do deviatich celkov. V hre je tiež zhruba 130 pracovných miest, ktoré by mali následkom šetrenia zaniknúť.
Aj tieto škrty sú podľa informácií HN súčasťou reformy verejnej správy ESO z dielne ministerstva vnútra Roberta Kaliňáka. „Môžem povedať len toľko, že ministerstvo vnútra pripravuje viaceré opatrenia, ktoré by mali priniesť výrazné úspory vo výdavkoch verejnej správy,“ uviedla Dana Pohlodová z tlačového odboru. Konkrétne kroky chce rezort predstaviť dnes, po zverejnení návrhu štátneho rozpočtu vo vláde.
Priestor na šetrenie?
Cieľom ministra Kaliňáka je na budúci rok usporiť na prevádzke úradov 414 miliónov eur. HN minulý týždeň informovali, že rezort navrhol škrty v oblasti školstva. Ministerstvo pod vedením Dušana Čaploviča by podľa tímu ESO malo zrušiť alebo zlúčiť sedem zo 17 rezortných organizácií a prehodnotiť pracovné pozície 350 zamestnancov. Ďalšou inštitúciou, ktorá by mala uľaviť štátnemu rozpočtu, je Slovenská akadémia vied.
Vyše 3100 vedcov pracuje vo výskume, ktorý vyjde štát na zhruba sto miliónov eur ročne. Do roku 2016 by sa mali tieto výdavky znížiť o 2,7 milióna eur, z toho 0,7 milióna by mali akademici ušetriť na platoch. Šéf akadémie Jaromír Pastorek HN potvrdil, že tento zámer znamená zrušenie 130 pracovných miest už v budúcom roku. „Veľa priestoru na šetrenie nemáme, pretože administratívnych pracovníkov je už len zhruba desať percent, pritom záťaž vzhľadom na čerpanie eurofondov narastá,“ povedal.
Zlučovanie ústavov by sa podľa neho malo udiať tak, aby ostala zachovaná aspoň ich značka. „Predstava deviatich právnych a ekonomických subjektov je pochybná,“ hovorí bývalý podpredseda akadémie Ľubomír Falťan. Ako sociológ sa obáva, že tento krok ohrozí humanitné vedy, ktorých poznatky sa ťažšie aplikujú do praxe ako v prípade techník.
Premena akadémie
Paralelne s úspornými opatreniami bude prebiehať aj premena akadémie na verejnovýskumnú organizáciu. Nová forma by mala akadémii umožniť ľahší vstup do konzorcií s firmami a zarábať na výsledkoch výskumu. Česká akadémia vied uskutočnila túto premenu v roku 2007, vláda jej odvtedy znížila rozpočet o miliardu českých korún. Napriek tomu dokázali českí akademici, vďaka grantom a spolupráci s privátnym sektorom, stratu dobehnúť a rozpočet dokonca zvýšiť.
Vlani „zarobili“ celkovo 11,2 miliardy korún, čiže o dve miliardy viac ako šesť rokov predtým. „Väčšia snaha o efektivitu pri vynakladaní prostriedkov, väčšia samostatnosť a voľnosť pri hospodárení a väčšia miera rozhodovania o osude ústavu,“ vymenúva pozitíva premeny Petr Bobák z Akadémie vied Českej republiky. Dôsledkom je podľa neho väčšia angažovanosť akademikov pri hľadaní spolupráce, najmä zahraničnej, pružnosť pri uzatváraní zmlúv a samostatnosť pri riešení vnútorných problémov jednotlivých ústavov akadémie.
Čo je Slovenská akadémia vied
Štátna inštitúcia s rozpočtom takmer 100 miliónov eur. Združuje 56 vedeckých ústavov, ktoré sa venujú základnému výskumu v rôznych vedných oblastiach, napríklad matematiky, chémie, práva či dejín umenia. Súčasťou akadémie je aj ďalších 13 organizácií, napríklad knižnica, archív či vlastné vydavateľstvo. Vlani zamestnávala 3169 kmeňových pracovníkov a 598 doktorandov. Priemerný plat v akadémii bol vlani na úrovni necelých tisíc eur.