Tak blízko, ale predsa ďaleko. Vystihuje to situáciu, ak chcete svojim deťom u nás zabezpečiť skutočne kvalitné štúdium. Zvyšné krajiny V4 majú totiž už klasicky lepšiu reputáciu univerzít než tie slovenské. Potvrdil to prvý medzinárodný regionálny rebríček QS World University Rankings. Rebríček pozostáva zo 150 najlepších univerzít v strednej a vo východnej Európe a v Strednej Ázii. Univerzity z Česka, Maďarska a Poľska sa umiestnili na vyšších priečkach ako tie zo Slovenska. Medzi najlepšie školy regiónu sa dostali aj dve slovenské – Univerzita Komenského v Bratislave na 40. priečke a Slovenská technická univerzita v Bratislave na 87. priečke. V rámci kvalitných univerzít regiónu sa spomenuli i naše ďalšie školy – Žilinská univerzita a Ekonomická univerzita v Bratislave. Tie však už neboli zaradené na očíslované pozície.
Na porovnanie, naši českí susedia majú v rebríčku na hodnotených miestach osem univerzít, pričom už na tretej priečke sa nachádza pražská Karlova univerzita. Poliaci majú v rebríčku na očíslovaných pozíciách 12 škôl, kým Maďari sedem.
Radosť i rezervy
To, že sa Univerzita Komenského umiestnila v prvej štvrtine rebríčka ako jediná zo slovenských škôl, považuje prorektor univerzity Peter Moczo za dobré. Univerzita má však podľa neho ešte vnútorné rezervy a potenciál na zlepšenie. „Ten potenciál je v schopnostiach našich tvorivých pracovníkov, ktoré sú určite porovnateľné so schopnosťami pracovníkov najlepších univerzít,“ povedal Moczo. Zdôraznil však, že bez zmeny v prístupe ku školstvu a vede sa najlepšie slovenské univerzity v rankingoch zásadne vpred nepohnú. Pod výrazne lepšie umiestnenie Karlovej univerzity sa podľa neho podpísalo to, že má dlhšiu tradíciu a lepšiu podporu vedy, výskumu a celkovo vysokoškolského vzdelávania. „Za susednými krajinami zaostávame dlhodobo, čo je spôsobené historickým dedičstvom,“ povedala analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková.
Radosť z umiestnenia v rebríčku neskrýva ani rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. Myslí si však, že metodika tohto rebríčka je do značnej miery subjektívna a neodzrkadľuje skutočnú pozíciu školy. Informácie o akademickej reputácii, za ktorú dostávali školy najviac bodov, totiž zisťujú dotazníkmi. Zvýhodnené sú tak podľa Redhammera veľké školy z veľkých krajín s disciplinovanými respondentmi. Preto podľa neho v rebríčku dominujú najmä ruské, poľské či turecké univerzity. „Zamestnávateľskú reputáciu pre našu univerzitu ani nevyhodnocovali, čo sa tiež odrazilo na celkovom hodnotení, keďže jeho váha je až 20 percent z celkového hodnotenia,“ povedal Redhammer.
Podľa Králikovej je v slovenskom vysokom školstve dôležité zlepšiť kvalitu vzdelávacieho procesu a vedeckú produktivitu. „Na to je však potrebné dlhodobo a stabilne investovať do vedeckých grantov, o ktoré by sa súťažilo,“ vysvetlila. Naopak, hrdí môžeme byť v porovnaní s inými krajinami podľa Králikovej na to, že sme zaviedli jednu z najrozsiahlejších ekonomických autonómií univerzít v regióne. „Univerzitám to dáva viac priestoru racionálne využívať materiálne a ekonomické zdroje na skvalitnenie vzdelávania a vedy, avšak tento potenciál nie je úplne využitý,“ dodala.
Kritériá hodnotenia
V rebríčku najlepších škôl regiónu bolo zohľadnených spolu deväť kritérií. Každé malo inú váhu. Najväčšiu zastávala akademická reputácia. Zavážila však tiež povesť školy podľa zamestnávateľov, citovanosť vedeckých prác, pomer študentov a akademických zamestnancov či počet zahraničných študentov a pedagógov.
Rebríčky škôl podľa regiónov zverejnil svetový poskytovateľ vzdelávania Quacquarelli Symonds (QS) tento rok prvýkrát. Vlani zverejnil len pilotnú verziu, kde zaujali univerzity zhruba rovnaké priečky. Do rebríčka QS o 800 najlepších univerzitách na svete sa dostala len jedna slovenská škola – Univerzita Komenského na 651. až 700. mieste. Pri tomto poradí už autori rebríčka školám nepriraďujú konkrétne miesta. Presné pozície sú len pri prvých stovkách škôl. V rámci rebríčka Times Higher Education World University Rankings za obdobie 2015 až 2016, ktorý zverejnil časopis Times Higher Education, sa umiestnili dve slovenské univerzity – Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská technická univerzita, na 601. – 800. pozícii. „Tieto rebríčky zverejňujú len tie najlepšie svetové školy, čo pri celosvetovom počte vysokých škôl (približne 20-tisíc) znamená, že sa v nich umiestnia len dve až tri percentá vysokých škôl sveta,“ uvádza sa však v komentári o medzinárodných rebríčkoch vysokých škôl Inštitútu vzdelávacej politiky. Podľa Králikovej sú však medzinárodné rebríčky relevantné, len každý sa zameriava na inú oblasť. Kým regionálny rebríček QS skúma, aké známe sú jednotlivé školy a ako komunikujú navonok, napríklad v rebríčku ARWU má zas veľkú váhu vedecká produktivita.