Z jednotlivých európskych krajín prichádzajú predbežné výsledky volieb do európskeho parlamentu. V Nemecku alebo Rakúsku zvíťazili podľa odhadov tradičnej strany. Uspeli ale aj euroskeptické a nacionalistické hnutia. Napríklad v Grécku získala až 30 percent Koalícia radikálnej ľavice.
V Nemecku voľby vyhrala konzervatívna únie CDU / CSU kancelárky Angely Merkelovej s 36 percentami hlasov, na druhom mieste skončila koaličná sociálna demokracia s 27,5 percenta hlasov. Ukazujú to odhady výsledkov, ktoré po uzavretí volebných miestností zverejnila televízia ARD.
Na treťom mieste v najľudnatejšej krajine Európskej únie skončili podľa odhadov Zelení s 11 percentami, postkomunistická Ľavica získala osem percent. Zástupcu do Štrasburgu a do Bruselu pošle aj liberálna Slobodná demokratická strana, ktorá by mala získať tri percentá hlasov. K úspechu jej pomohlo zrušenie päťpercentného volebného prahu pred tohtoročnými voľbami.
V Bruseli by mali zasadnúť aj poslanci za euroskeptickú alternatívu pre Nemecko (AFD), ktorá podľa odhadov získala 6,5 percenta hlasov. Nie je ale vylúčené, že sa do Európskeho parlamentu dostanú aj okrajové nemecké strany. Nemecko bude mať v novom parlamente 96 zástupcov, a preto k získaniu mandátu stačí aj zisk mierne nad jedno percento hlasov. Okolo tejto hranice sa podľa odhadov pohybujú Piráti s 1,3 percenta, Strana ochrancov zvierat s 1,1 percenta a krajne pravicová Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) s 0,8 percenta.
Rakúsko: úspech nacionalistov
Podobne ako v Nemecku zrejme skončili voľby aj v Rakúsku. Podľa neoficiálnych prepočtov ich vyhrali ľudovci a sociálni demokrati, teda tradičné vládne strany, na treťom mieste ale skončili nacionalisti zo Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorí zaznamenali značný nárast popularity. Do europarlamentu sa dostanú zrejme tiež Zelení, napísala agentúra APA. Hlasovanie podľa všetkého vyhrala Rakúska ľudová strana (ÖVP) s 27,7 percentom hlasov, čo by znamenalo stratu asi dvoch percentuálnych bodov oproti eurovoľbám pred piatimi rokmi. Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) kancelára Wernera Faymanna zrejme získala 23,8 percenta hlasov, čo zodpovedá výsledku z roku 2009.
Ak sa tieto odhady výsledkov naplnia, budú voľby jednoznačným úspechom pre FPÖ, ktorí získali približne 20 percent hlasov, čo by oproti predchádzajúcemu výsledku znamenalo nárast o viac ako sedem percentuálnych bodov.
Grécko : Víťazom bude zrejme radikálna ľavica
V Grécku u voličov najviac zabodovala opozičná Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA), získať by mohla až 30 percent hlasov. Na druhom mieste skončila vládna Nová demokracia (ND) a na treťom krajne pravicový Zlatý úsvit. Do europarlamentu sa podľa všetkého dostalo aj Panhelénske socialistické hnutie (PASOK), ktoré je koaličným partnerom ND.
Koalícia radikálnej ľavice získala prvých odhadov 26 až 30 percent hlasov, zatiaľ čo vládne ND 23 až 27 percent. Extrémistickým nacionalistom zo Zlatého úsvitu dali voliči osem až desať percent hlasov. PASOK zrejme získal sedem až deväť percent odovzdaných hlasovacích lístkov.
Fínsko : Oslavujú aj nacionalisti
Vo Fínsku voľby vyhrala zrejme Národná koaličná strana (KOK), veľké víťazstvo ale zrejme oslávi aj nacionalistická formácia Praví Fíni. Tí doteraz mali v europarlamentu jedného zástupcu, teraz z 13 kresiel vyčlenených pre Fínsko zaujmú zrejme dve. Informovala o tom fínska televízia YLE.
KOK v terajších voľbách zrejme získala podporu 22,7 percenta voličov, čo pre jej volebného lídra a súčasného ministra pre európske záležitosti a zahraničný obchod Alexandra Stubba znamená štyri poslanecké kreslá, teda o jedno viac ako po voľbách v roku 2009.
Veľký úspech ale voľby znamenali pre pravicových radikálov z formácie Praví Fíni. Voliči im podľa prepočtov odovzdali 12,8 percenta hlasov, čo je o tri percentuálne body viac ako pred piatimi rokmi. Strana bola vo Fínsku považovaná už v roku 2009 za faktického víťaza eurovolieb, pretože jej líder Timo Soini dostal najviac preferenčných hlasov.
Účasť voličov bola biedna, prišlo ich menej ako v roku 2009
Rozhodovanie o nových poslancoch Európanov z domov nevytiahlo. Vo Francúzsku a v Nemecku bola dopoludnia účasť skôr na vzostupe. Voľby do Európskeho parlamentu ale príliš nelákajú voliča v Poľsku a ďalších krajinách strednej a východnej Európy. V niektorých štátoch sa očakáva rekordne nízka účasť.
Klesajúci trend
Kým pred piatimi rokmi v západnej Európe zostalo doma 48 percent voličov, v strednej časti a na východe bloku to bolo 67 percent. Tento rok by to mohlo byť podobne, podotkla agentúra AFP. Voliči v novších členských štátoch dvadsaťosmičky rozhodovanie o nových europoslancoch považujú skôr za druhoradé voľby, ktoré na ich životy nebudú mať výraznejší vplyv.
Správy o vyššej volebnej účasti naopak prišli z Francúzska. Okolo poludnia tu odvolilo 15,7 percenta voličov, o bod viac ako pred piatimi rokmi. V Nemecku do 14:00 podľa spolkovej volebnej komisie odovzdalo hlas 25,6 percenta. Je to zhruba päť percentuálnych bodov viac ako pred piatimi rokmi. Mierne vyššia bola dopoludnia zrejme aj účasť v Portugalsku (12,1 percenta).
Skúška pre talianskeho premiéra
Nižšiu účasť pozorovali dopoludnia v Taliansku. Podľa údajov ministerstva vnútra do 12:00 odvolilo vyše 16 percent voličov. Pri minulých voľbách malo v rovnakom čase odvolení viac než 30 percent. V tejto krajine sa voľby chápu ako prvá veľká zaťažkávacia skúška pre nového premiéra Mattea Renziho po približne 100 dňoch v úrade. Taliani ale môžu hlasy odovzdávať až do 23:00. Až potom sa začnú zverejňovať výsledky hlasovania zo všetkých 28 členských štátov.
Prakticky prázdne boli ráno volebné miestnosti v Poľsku. Do 12:00 v nich podľa centrálnej volebnej komisie odovzdalo hlas len sedem percent voličov. "Keď účasť prekročí 20 percent, tak nepôjde o žiadnu drámu," vyhlásil poľský premiér Donald Tusk, optimizmom ale podľa AFP príliš nehýril. Pred piatimi rokmi zostalo Poľsko sa zhruba štvrtinovú volebnou účasťou pod európskym priemerom. Slovensko sa tiež zaradilo ku štátom s nižšou účasťou, podľa doterajších neoficiálnych výsledkov prišlo voliť iba okolo trinástich percent voličov.