Aké je vôbec postavenie slovenského prezidenta?
- Treba ho hodnotiť z právneho, politického a personálneho hľadiska. Jeho právomoci sú dané ústavou, z ktorej vyplýva, že nepatrí medzi tých slabých. Pre výkon funkcie je dôležité, aké má za sebou politické zázemie. Významnú úlohu bude zohrávať samotná osobnosť prezidenta, silné osobnosti totiž dokážu svoje právomoci často bez problémov a v rámci zákona prekračovať.
Do akej miery môže prezident pomôcť vláde presadzovať či, naopak, blokovať, jej zámery?
- V prípade Vladimíra Mečiara sa nedalo odhadnúť, do akej miery by bol v úrade hlavy štátu viazaný postupom poslancov vlastnej strany v parlamente. Ivana Gašparoviča podporili mimoparlamentné národné strany i preferenčne najsilnejší Smer. Aj keď prvýkrát v histórii SR zvíťazil opozičný kandidát, nie je ešte zrejmé, či bude aj opozičným prezidentom. Stihol sa už totiž vyjadriť, že sa necíti Smeru zaviazaný. Gašparoviča do druhého kola volieb dostal Smer, ale v druhom kole získal väčšiu legitimitu zvýšením počtu hlasov takmer o jedenapolnásobok. Ak nebude kalkulovať s opätovným zvolením, získa tým priestor na spoluprácu s opozíciou i s koalíciou. Gašparovič je na rozdiel od predchádzajúcich prezidentov právnik, ale je dôležité, s kým sa bude vo funkcii radiť. Má dva silné nástroje - podpisovanie zákonov a vymenovacie právomoci. Prvou skúškou v tomto smere bude doplnenie stavu sudcov Ústavného súdu SR.
Zmení sa postavenie prezidenta po vstupe do EÚ?
- Funkcia prezidenta sa po integrácii na rozdiel od postavenia predsedu parlamentu a premiéra neoslabí. Vo vzťahu k EÚ jeho kompetencie stúpnu najmä pri reprezentácii suverenity členského štátu i ako morálnej autority. Každý zo slovenských prezidentov začínal v podstate odznova. Michal Kováč bol prvým prezidentom SR závislým od parlamentu, Rudolfa Schustera občania zvolili v priamej voľbe a Gašparovič musí vybudovať základy vzťahu svojho úradu voči EÚ.