Pri bombovom útoku na vojenský konvoj v afganskom Kábule zahynuli dvaja slovenskí vojaci. Dalo sa mu nejakým spôsobom predísť?
Je to veľké rodinné nešťastie. Vojenská profesia však, žiaľ, ráta aj s takými situáciami, ktoré môžu znamenať zranenia až smrť. Vo vojnách sa niečomu takému vyhnúť nedá. Stalo sa to na obývanom území a tam sa tomu dá zabrániť len veľmi ťažko.
Sú trasy, po ktorých jazdia vojenské konvoje, predvídateľné, alebo sa operatívne menia?
Väčšinou sa operatívne menia aj na základe hlásení vnútorných vonkajších spravodajských orgánov. Informácie o pohybe konvoja sa redukujú na minimum, aby teroristické skupiny nemohli využiť terén. Do niektorých oblastí však viac ako jedna – dve cesty nevedú. Tam treba spravodajskou cestou preveriť, či sa niečo nepripravuje, alebo už nie je pripravené. V mestách je to najťažšie, lebo tam parkujú autá. Nie je reálne, že by sa dali všetky na trase konvoja odtiahnuť. Určite sa však už teraz pripravujú postupy, ako eliminovať tento konkrétny prípad, keď vybuchne odstavené auto.
Čo Taliban sleduje útokmi na spojenecké vojská?
Tieto akcie riadi vrcholný manažment teroristických organizácií, ktoré tam pôsobia. Chcú ukázať svetu, že pánmi na tomto území sú a budú oni.
V Afganistane pôsobíme už jedenásť rokov. Prvé obete sme však zaznamenali až teraz. Čo sa zmenilo?
V prvom rade zameranie nášho pôsobenia v misiách bolo nebojové s výnimkou práve vojakov piateho pluku osobitného určenia. Tí sa zapojili aj do akcií, ktoré nazývame bojové. Vojakov máme predovšetkým v logistických a strážnych jednotkách, pravdepodobnosť, že by prišli o zdravie či životy, je preto nižšia. Aj tu však poznáme prípady, keď sa pokúšajú teroristi dostať do základne výbušniny. Je známe, že improvizované výbušné systémy sú hlavnou zbraňou teroristov najmä v Afganistane. Je zložité včas odhaliť útok a zabezpečiť, aby nedošlo k ohrozeniu životov.
Čo bolo úlohou týchto našich vojakov?
Pripravovali podmienky na výcvik a školenie vojakov afganskej armády.
Čo musí urobiť veliteľ jednotky, aby ich postavil psychicky na nohy?
Vojaci sú vycvičení aj na takéto udalosti. Berú to ako súčasť svojej profesie. Treba však poskytnúť aj pomoc psychológa.
Budúci rok je kľúčový pre misiu a v Afganistane. Čo to znamená pre našich vojakov?
V roku 2014 odíde väčšina ozbrojených síl členských krajín NATO. Naši vojaci budú pokračovať vo výcviku afganskej ľudovej armády a policajtov, aby po určitom čase a odchode väčšiny vojsk dokázali sami zabezpečiť ochranu obyvateľstva. To bude záležitosť veľmi zložitá a dlhodobá.
Dokážu Afganci vôbec niekedy zaistiť bezpečnosť v krajine?
Existuje tam ešte kmeňové a rodové zriadenie. Nebol tam ešte feudalizmus ani kapitalizmus a my od nich teraz chceme, aby preskočili všetky tieto etapy, ktoré iným národom trvali stovky rokov. Vidím to ako veľmi zložité. Nie som presvedčený o tom, že to bude za rok alebo za tri. Bude trvať desiatky rokov, než sa zladí vývoj spoločensko-kultúrno-ekonomický s vývojom obranným a bezpečnostným.
Naši vojaci hovorili o tom, že len čo sa z nejakého územia stiahnu cudzie jednotky, Taliban sa vráti...
Ak sa nezabezpečia ich vlastné sily – samozrejme, že sa do týchto teritórií vrátia. Znamená to, že sa nepodarilo zabezpečiť dostatok ozbrojenej sily, ktorá by po odchode spojeneckých vojsk zaistila bezpečnosť. Treba pripraviť dostatok preverených policajtov a vojakov, ktorí nie sú prepojení na žiadne teroristické skupiny.