Uvedomujeme si, že faktická presnosť nie je jedinou kategóriou na hodnotenie kvality politikov. Politická debata by však mala byť postavená na overiteľných a presných faktoch a nie na pocitoch a emóciách. Víťazom debaty by mal byť nie najkrajšie vyzerajúci a najhlasnejšie hovoriaci politik, ale ten, kto argumentačne predstihne súpera fakticky korektnými výrokmi.
Klamári v diskusiách?
Čísla zo systematickej analýzy nedeľných a predvolebných debát ukazujú, že predstava o neustále klamajúcich politikoch nie je presná. V posledných dvoch rokoch politici hovorili pravdu v takmer sedemdesiat percentách prípadov. Až v desatine prípadov politici použijú výrok, ktorý nie je možné z verejných zdrojov overiť.
Platí však, že v priemere každý piaty výrok (21 percent) neobstojí v konfrontácii s verejne dostupnými zdrojmi a je hodnotený ako nepravdivý alebo ako zavádzajúci. V tomto prípade však nehodnotíme, či politici klamú, keďže je nemožné posúdiť úmysel politika pri použití nepresných údajov a informácií.
Štatistiky ukazujú rastúci podiel pravdivých výrokov. V roku 2010 bol ich podiel 56,4 percenta, no v roku 2014 to bolo už 70,1 percenta. Čiastkové čísla za rok 2015 ukazujú mierny pokles oproti roku 2014, ktorý môže byť spôsobený aj debatami o utečeneckej kríze. Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že politici sú čoraz pravdovravnejší. S výnimkou roku 2014 však podiel nepravdivých a zavádzajúcich výrokov každý rok osciluje okolo úrovne 23 percent.
Od spustenia projektu
Ak sa pozrieme na 15 politikov s najvyšším počtom overiteľných výrokov od spustenia projektu do novembra 2015, najčastejšie pravdu hovoril Andrej Kiska s 88,5 percenta overiteľných výrokov. Nasleduje Richard Sulík z SaS s 84,9 percenta pravdivých výrokov a predseda Siete Radoslav Procházka s len o jednu desatinu horším výsledkom. Impresívnym je však aj výsledok ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorému sme overili doposiaľ len 70 výrokov, no fakticky nebol presný len v jednom prípade.
Naopak, politikom s najhorším skóre je bývalý predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD), ktorý povedal nepresné výroky až v 37,2 percenta overiteľných výrokov. Len o niečo presnejší je Robert Kaliňák (36,3 percenta) a bývalý minister školstva Čaplovič (33,7 percenta). Nasleduje Robert Fico, ktorý nehovorí pravdu presne v tretine overiteľných výrokov.
Ako vyzerajú slovenské debaty?
Medan. sk sleduje vystúpenia politikov v sobotných a nedeľných debatách. Analytik Martin Gonda tvrdí, že dnes už vieme, že Smer ovládol polovicu mediálneho priestoru. Druhú polovicu si rozdelila stranícky rozbitá opozícia. Otázka je, či pri zabezpečení skutočnej plurality názorov by nemala vládna strana dostať menší priestor a naopak, dramaturgie debát by nemali proporcionálne pozývať zástupcov z celej opozície.
Predseda vlády Robert Fico diskutuje takmer výhradne buď sám, alebo s niekým z dvojice Bugár – Figeľ. Pravidelný výskyt politikov vládneho Smeru v diskusných formátoch je dôvodom, prečo až 40 percent zo všetkých overených výrokov patria práve predstaviteľov aktuálne vládnucej strany.
Systematický tréning, teda častá prítomnosť politikov Smeru v rozhlasových a televíznych štúdiách, je jedným z dôvodov ich rétorickej dominancie v debatách. Na ich rečnícke cvičenia a naučené odpovede nedokážu efektívne reagovať nielen moderátori, ale ani opoziční politici. Moderátori však majú len polovičnú zodpovednosť, pretože tí nemôžu za pasivitu niektorých opozičných diskutérov.
Gonda tvrdí, že veľa výhrad k pravidelnej nedeľnej debate na RTVS sa mať nedá. Inštitúcia je dlhodobo férová ku všetkým politikom. Za férové možno považovať, že kým v minulosti nedala v debatách priestor preferenčne viditeľnému Sulíkovi, lebo nebol v parlamente, dnes to isté aplikuje na neposlanca Procházku.
Efekt volieb
V roku 2014 hovorili politici pravdivé výroky najčastejšie. Rok 2014 bol však špecifický, keďže sa konali až tri voľby – prezidentské, komunálne a voľby do Európskeho parlamentu. Práve kandidáti na prezidenta a do Európskeho parlamentu vykazovali nadpriemerne vysokú faktickú presnosť, ktorá následne ovplyvnila výsledky za celý rok 2014.
Jedným z dôvodov môže byť špecifickosť predvolebných debát. Kandidáti na prezidenta či poslanca Európskeho parlamentu hovorili v diskusiách všeobecnejšie a o širších témach. Z veľkej časti išlo o sebaprezentáciu. V porovnaní s pravidelnými nedeľnými debatami, v ktorých diskutujúci opierajú svoje argumenty o rôzne číselné údaje, v predvolebných debatách z veľkej časti prezentujú svoje úspechy a minulé činy.
Bude zaujímavé sledovať, či si fakty o ekonomike, nezamestnanosti a výsledkoch predchádzajúcich vlád udržia obvykle významné postavenie aj v nadchádzajúcich predvolebných debatách. Alebo to budú skôr budú argumenty postavené na emóciách strachu a vyvolávania pocitu ohrozenia krajiny, tak ako to vidíme v debatách o utečeneckých kríze?
Migranti prinášajú viac chýb
Utečenecká kríza je témou, ktorá vyvoláva vášne nielen na uliciach, ale aj v televíznych štúdiách. Práve tieto emócie môžu byť jedným z hlavných dôvodov, prečo v debatách o migrantoch zaznamenávame výrazne vyšší výskyt nepravdivých a zavádzajúcich výrokov oproti priemerným číslam na Demagog. SK.
Zo 160 overiteľných výrokov súvisiacich s touto krízou bolo až 31,3 percenta výrokov nepresných. Každý tretí faktický výrok teda v konfrontácii s verejne dostupnými zdrojmi neobstál. To je o štvrtinu častejší výskyt nepresných výrokov než pri ostatných témach analyzovaných v roku 2015. Nepresné výroky o utečeneckej kríze majú spoločnú vlastnosť preháňania, ohýbania reality a nerešpektovania oficiálnych štatistík.
Obľúbeným nepresným argumentom vládnej strany je výrok o Maďarsku, ktoré má byť kritizované za to, že ochraňuje schengenskú hranicu. V skutočnosti je však medzinárodná kritika Maďarska namierená nie na ochranu hranice, ale na rétoriku a kroky maďarskej vlády. Ide predovšetkým o veľmi nízky podiel udelených azylov a trestnoprávne postihy pre utečencov prekračujúcich hranicu, nevyhovujúce podmienky v ubytovacích táboroch či použitie donucovacích prostriedkov, ktoré mohli porušovať princípy medzinárodného humanitárneho a európskeho práva.
Rekordným je výsledok ministra vnútra Kaliňáka, ktorý v debate s Poliačikom zavádzal a nehovoril pravdu až v každom druhom overiteľnom výroku. Možno najuletenejší výrok povedal predseda SaS Sulík, ktorý spochybnil vzdelanie utečencov vyhlásením, že v Afrike nemajú vysoké školy alebo vôbec vzdelávací systém. Len Asociácia afrických univerzít zastrešuje takmer tri stovky univerzít, pričom 64 z nich je v severnej Afrike. V problematickej Líbyi je takmer 20 univerzít, univerzita v Káhire patrí medzi top 500 univerzít sveta a Marocká univerzita je vôbec najstaršou kontinuálne fungujúcou univerzitou na svete.
Kiskova premena
Z celkovo 184 analyzovaných faktických výrokov prezidenta Kisku je takmer až 80 percent výrokov pravdivých, kým v priemere iba jeden z desiatich výrokov je nepresných alebo neoveriteľných. Rovnako zaujímavá je však aj Kiskova argumentačná premena.
Kým ešte v predvolebných debatách bol nútený, predovšetkým v dueloch s Ficom, odpovedať na detailné otázky o svojej podnikateľskej činnosti či z ekonomickej oblasti, po inaugurácii vo svojich vystúpeniach ho nepríjemný súper neobťažuje. Niektoré jeho vystúpenia sú vo forme vopred pripraveného prejavu z autoritatívnej pozície hlavy štátu.
Kiska vo svojich posledných vystúpeniach overených Demagog. SK zotrvával pri štátnických postojoch a vyhýbal sa zložitým štatistikám a argumentom. Otázne však je, či takéto prejavy, v ktorých fakty zastávajú iba sekundárnu úlohu a sú redukované na minimum, neznižujú celkovú kvalitu celospoločenskej diskusie.
Zo 79 Kiskových výrokov, ktoré sme overili po jeho inaugurácii, bolo až 91 percent pravdivých a len päť výrokov (šesť percent) nepresných. Naproti tomu, pred nástupom do funkcie zo 105 výrokov bolo pravdivých len 71 percent a fakticky nepresný bol v 13 percentách prípadov. Až 16-percentný bol podiel neoveriteľných výrokov predovšetkým o jeho podnikateľskej minulosti.
Pochybné zdroje
Za posledných niekoľko týždňov sme predovšetkým v debatách o utečeneckej kríze zaznamenali vyšší výskyt používania pochybných či dokonca priamo konšpiračných zdrojov aj v politických diskusiách. Už aj vrcholní politici pridávajú takýmto „faktom“ a „zdrojom“ na dôveryhodnosti ich samotným použitím vo verejnom priestore, priamo v argumentačnom boji.
Ak by si však validitu informácií overovali cez viaceré zdroje, len sotva by takéto argumenty sebavedome využívali v debate pred televíznymi divákmi. Politici sú však často z rôznych dôvodov viac motivovaní strieľať na „prvú signálnu“, ako stavať svoje argumenty na presných a overených dátach. O to dôležitejšie je neustále politikov kontrolovať a vytvárať na nich tlak.