Obec Krendželovka v Karpatoch sa stala jednou z dedín duchov u nás, ktoré ukazujú odvrátenú tvár nášho hospodárskeho úspechu a začlenenia krajiny do Európskej únie. Svedectvo o našej situácii priniesla reportáž francúzskej agentúry AFP, píšu Lidovky.cz.
Rozvoj automobilového priemyslu priviedol aktívne obyvateľstvo do veľkých miest a otvorenie hraníc umožnilo tisícom z nás hľadať lepšie platenú prácu v zahraničí.
Snímka: Jiří Peňás, Lidové noviny
Pred pol storočím žilo viac ako 60 percent obyvateľov našej krajiny na dedine. Tento podiel v roku 2013 klesol podľa Svetovej banky na 45 percent a dediny s menej ako tisíckou obyvateľov sa znepokojivo rýchlo vyľudňujú. Krendželovka, ktorá leží blízko poľských hraníc, je súčasťou obce Mníšek nad Popradom, ktorá má oficiálne 650 obyvateľov. Ale podľa jej starostu Petra Žembu dnes 90 percent z nich pracuje v zahraničí.
Ženy odchádzajú do Rakúska ako opatrovateľky a muži, hoci to sú horali, odchádzajú pracovať na výletné lode a do Karpát sa vracajú len výnimočne. "Všetci by sme radi žili a pracovali tu, ale naša finančná situácia nás núti hľadať zárobok v zahraničí, aby sme mohli domov posielať peniaze," hovorí starosta Žemba, ktorého citovala agentúra AFP.
Pred ôsmimi rokmi nahradila jedna škola niekoľko uzavretých škôl v celej oblasti. Vtedy bolo v tejto škole vyše 400 žiakov, zatiaľ čo dnes ich je tam len 73.
Na našej strane hraníc sa uzavreli tiež obchody. "So zavedením eura ľudia schudobneli a jazdia nakupovať do Poľska," hovorí Barbara Paluchová, obyvateľka poľskej obce Piwniczna na druhej strane hraníc.
Dediny bez starostu
V obci Havranec, ktorá tiež leží pri poľských hraniciach, v roku 1980 žilo 386 obyvateľov. Dnes ich tam je osem. Ani v mestečku Harakovce na východe Slovenska nie je situácia iná. Kostol s bielym priečelím z 13. storočia, ukrytý uprostred vlnitej krajiny s poľami a lesmi, pripomína jeho dávnu minulosť. Migrácia obyvateľov za prácou ale spôsobila, že počet aktívnych obyvateľov prudko klesol. A na terajších 59 stálych obyvateľov pripadá iba šesť detí.
Harakovce by sa možno mohli ocitnúť bez starostu, ktorého úrad je ohodnotený 220 eurami mesačne, čo je asi štvrtina priemernej mzdy. Starostka Božena Melíšková si totiž našla lepšiu prácu v inej obci. Jej dcéra sa ale rozhodla prevziať štafetu a kandiduje na funkciu starostky. "Chcem prispieť k zlepšeniu života v našom mestečku," vysvetľuje.
Po našom vstupe do Európskej únie v roku 2004 a otvorení hraníc využilo túto situáciu asi 120 tisíc Slovákov, predovšetkým tých mladších možnosti ísť za lepším životom do Veľkej Británie, Rakúska alebo do Českej republiky. "Na vidieku už nie je práca. Mladí odchádzajú do miest alebo do cudziny a už sa nevracajú," potvrdzuje hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Marta Bujňáková.
Snímka: HN
Z investícií ťažia mesta
Zahraničné investície, najmä do automobilového priemyslu, znamenali príliv ľudí do oblasti Bratislavy a Košíc. Vidiek z toho mal iba zanedbateľný prínos a európske dotácie nemali očakávaný efekt.
Slovensko by tento rok malo podľa ústrednej banky zaznamenať rast hrubého domáceho produktu o 3,2 percenta, ale nezamestnanosť sa podľa aprílových údajov kolíše okolo 11,6 percenta aktívneho obyvateľstva. V Bratislave síce dosahuje iba šesť percent, ale na vidieku až 17 percent.
Môže za to štát?
Nie, tvrdí hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Slovenský štát a EÚ sa podľa neho snažili finančne vyrovnať nerovnosti medzi industrializovaným západom a vidieckym východom. Zo 14 miliárd eur vyčlenených pre Slovensko z európskeho kohézneho fondu na obdobie 2014 až 2020, má ísť 1,5 miliardy eur na rozvoj vidieka prostredníctvom investícií do 1250 fariem a 400 podnikov potravinárskeho priemyslu.