Nastala chvíľa a správny čas, aby kompetentní ukázali, že sú odhodlaní konať a ukončia definitívne jednu éru nášho súdnictva, ktorá nesie pečať harabinovskej justície.
Vyhlásil to dnes pred novinármi prezident SR Andrej Kiska v reakcii na posledné rozhodnutia senátu Najvyššieho súdu (NS) SR pod vedením sudcu Štefana Harabina, ktorý oslobodil viacero úplatných policajtov.
"Očakával by som, že vedenie Najvyššieho súdu SR, Súdna rada SR aj minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) prehovoria jedným hlasom a ubezpečia verejnosť, že sú odhodlaní konať a budú konať tak, aby ukončili definitívne jednu éru nášho súdnictva s pečaťou harabinovskej justície," odkázal prezident s tým, že táto pečať dramaticky znižuje dôveryhodnosť súdov našej krajiny. Harabin pre denník N reagoval na slová prezidenta. „Ešte takú nehrali, aby Harabinovi politici rozsudky diktovali. To platí aj vo vzťahu k prezidentovi. Útoky politikov na súdnu moc sú vulgárnym prejavom arogancie dočasných držiteľov štátnej moci,“ povedal Harabin.
Pochybné verdikty Harabinovho senátu
Kiska poukázal na to, že verdikty Harabinovho senátu o oslobodení policajtov označili za pochybné, nezákonné alebo úplne nepochopiteľné nielen Harabinovi kolegovia na NS, ale aj predsedníčka NS Daniela Švecová, minister Borec, generálny prokurátor Jaromír Čižnár či minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
"Vyzerá to však len ako opatrné zvažovanie, kto a či vôbec niečo urobí. Chcem všetkým zodpovedným pripomenúť, aký zápas o súdnictvo sa u nás zvádzal pred rokom. Vlani sme vyslovovali nádej, že začíname novú éru," uzavrel prezident.
Harabin verdikty vysvetľoval tým, že policajti boli stíhaní inšpekciou ministerstva vnútra, ktorú však považuje za nezákonný orgán. Jeho senát preto pri jednom z oslobodzujúcich rozsudkov konštatoval, že "trestné stíhanie viedol neoprávnený orgán bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore. Keďže úkony nezákonného orgánu nie je možné zhojiť, treba ich považovať od samého začiatku za nulitné."
Sulík ukázal na vinníka za Harabinove chyby
Opozičná SaS nie je prekvapená tým, že sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin so svojimi ľuďmi v trestnom senáte púšťa na slobodu expolicajtov obžalovaných z korupcie, odvolávajúc sa na "obskúrny" argument, že inšpekcia ministerstva vnútra je nezákonný orgán.
Štefan Harabin je podľa liberálov dobre známa persóna a o jej neblahom vplyve na justíciu a právne povedomie v krajine sa popísali veľké plochy papiera. „Sme však rozhorčení a znechutení z toho, že v štáte neexistuje reálna sila, ktorá by tento rozklad, túto justičnú svojvôľu zastavila. Vláda sa od začiatku volebného obdobia odvážila pustiť len do minimálnych zmien v justícii, ktoré bohužiaľ neodstraňujú najväčšiu pliagu slovenského súdnictva. A tou je absencia morálneho konania mnohých sudcov,“ povedal predseda SaS Richard Sulík.
Otázka budúcich volieb
Liberáli sú presvedčení, že za kritický rozsah takzvanej harabinizácie súdnictva sú zodpovedné vlády, najmä tie Mečiarove a Ficove. „Preto skutočné riešenie sa nachádza v ochote politických strán prijať také zmeny v zákonoch, vrátane ústavy, ktoré vytvoria účinné mechanizmy na vyzliekanie skorumpovaných a amorálnych sudcov z talárov bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnej moci ako kľúčovej súčasti právneho štátu a spravodlivosti,“ vysvetlil tímlíder SaS pre spravodlivosť Alojz Baránik.
Očistu súdnictva považuje SaS za dôležitú tému budúcoročných volieb. „Veríme, že z nich vyjde vláda, ktorá bude mať dostatok politickej sily, aby zmeny presadila,“ uzavrel Sulík.
Senát na čele so Štefanom Harabinom má za sebou tri medializované prípady. V jednom prípade spochybnil inšpekciu ministerstva vnútra a oslobodil policajta obvineného z korupcie. V druhom prípade pustil na slobodu recidivistu odsúdeného za sexuálne obťažovanie, lebo spochybnil zákonnosť sudcu, ktorý ho súdil. Sudca bol v Čechách odsúdený pre alkohol za volantom, na Slovensku išlo vtedy iba o priestupok. Podľa Harabinovho senátu mal byť sudca aj tak vyzlečený z talára. Senát pod vedením Juraja Klimenta neskôr v inom prípade vyriekol presne opačný názor na obe veci. V treťom prípade Harabinov senát oslobodil spod obžaloby expolicajta obvineného z brania úplatku.
Nie je inšpekcia ako inšpekcia
Podľa predsedu senátu Harabina zákon jasne hovorí, že inšpekcia ministerstva vnútra neexistuje, existuje len inšpekcia Policajného zboru.
"Úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR je oprávnený orgán na trestné stíhanie príslušníkov Policajného zboru," uvádza sa v stanovisku ministerstva, ktoré poskytlo agentúre SITA. Inšpekcia je podľa ministerstva jednou zo zložiek Policajného zboru, čo je vyšpecifikované v zákone o Policajnom zbore. Je priamo podriadená ministrovi vnútra SR, aby bola zaručená jej nezávislosť od ostatných štruktúr Policajného zboru.
"Úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR je službou Policajného zboru, úrad bol vytvorený ministrom vnútra SR na základe zmocnenia a je zložený z príslušníkov Policajného zboru. Tí sa pri výkone štátnej služby podieľajú na plnení úloh Policajného zboru," uvádza sa v stanovisku. Podľa rezortu vnútra má minister zákonné kompetencie nielen kreovať, ale aj priamo riadiť útvary Policajného zboru, to znamená, že úrad inšpekčnej služby síce nie je súčasťou Prezídia Policajného zboru, to však nemení nič na fakte, že je súčasťou Policajného zboru.
Minister Borec koná
Stanovisko poskytol aj rezort spravodlivosti, hovorkyňa Alexandra Donevová sa vyjadrila, že minister spravodlivosti Tomáš Borec pozná svoje kompetencie a podniká všetky kroky, ktoré je potrebné urobiť. "Minister podniká všetko, vrátane štandardnej komunikácie s čelnými predstaviteľmi justície. V tomto momente nepovažujeme za vhodné dopredu informovať o možnom postupe," dodala Donevová.