Právne normy, ktoré vznikli po vojne, neboli dobre vypracované, myslí si Zavacká. Ak by sa otvorili u nás, boli by precedensom pre celú Európu.

Prečo po druhej svetovej vojne vôbec vznikli Benešove dekréty a čo mali riešiť?

Bolo to špeciálne zákonodarstvo, ktoré sa vytvorilo preto, že dovtedy neboli zákony pre taký druh trestných činov, aké sa diali počas druhej svetovej vojny. Dovtedy sa s nimi jednoducho nepočítalo. Išlo najmä o trestné činy proti ľudskosti. Tam spadali napríklad holokaust alebo mučenie.

Sudca Peter Šamko tvrdí, že rozsudky na základe osobitných zákonov, akými Benešove dekréty bezpochyby sú, by sa mali otvárať len vo výnimočných prípadoch, napríklad podaním na Ústavný súd...

Samozrejme, že by sa mali otvárať len vo výnimočných prípadoch. Osobitné zákonodarstvo existovalo v celej okupovanej Európe. Neviem, ako sa to riešilo tam, a pre slovenské orgány je dôležité to zistiť. Rozhodnutie, ktoré padne u nás, sa totiž stáva precedensom pre ostatných, a to, čo sa stalo inde, znamená zasa precedens pre nás. Netýka sa to len Slovenska, ale napríklad aj Francúzska, Belgicka, Holandska, Dánska či Poľska.

Existujú prípady, pre ktoré by sa, naopak, Benešove dekréty podľa vášho názoru mali otvárať?

Určite áno, lebo sú prípady, keď sa mohlo konať účelovo a išlo sa po majetku a aj po politickej opozícii z demokratických radov. Bola to veľmi hektická doba. Niektorí ľudia, ktorí rozhodovali, neboli kvalifikovaní. Právne normy neboli dobre vypracované. Nehovorím pritom o dekrétoch, ale o nariadeniach Slovenskej národnej rady, ktorá vychádzala z princípov, na ktorých stáli právne normy pre politické trestné činy z čias slovenského štátu.