Dunaj už presiahol maximálnu hladinu, s ktorou sa počítalo. Prekvapilo vás to?
Viac-menej ani nie, lebo tá prognóza vychádzala z predpokladov, ktoré boli známe z vodomerných staníc na vyššie položenom úseku, a vychádzalo sa takisto z priebehu povodne v roku 2002. Je potrebné si uvedomiť, že je medzi tým 11 rokov rozdiel. Počas tých rokov sa vybudovala nová ochranná línia nielen v Bratislave, ale urobilo sa tak aj na území Rakúska. Práve tieto stavby spôsobili, že ten priestor, ktorý je vymedzený na prechod povodňovej vody, je o niečo užší, ako to bolo v roku 2002. Vtedy dochádzalo k rozlievaniu vody práve na tých miestach, kde došlo k poruche pôvodných systémov.
Čiže je to spôsobené tým, že sa nahromadila voda v koryte?
Aj to, ale, samozrejme, ani priebeh povodne nie je rovnaký ako v roku 2002, pretože fungovanie prítokov na rakúskom území bolo iné, ako je v tomto roku. Okrem toho i rieka Morava reagovala na povodeň v roku 2002 inak ako teraz.
Kam až podľa vášho predpokladu hladina porastie?
Posledné odhady sú také, že v Devíne by to malo dosiahnuť vodný stav okolo 980 až 985 cm a v Bratislave by to mohlo byť niekde okolo 1 040 až 1 050 cm.
Je to číslo, ktoré budeme môcť označiť za tisícročnú vodu?
To, o akú vodu ide, sa robí vždy až po povodni. Vyhodnocujú sa všetky aspekty, ktoré do toho vstupujú, a to je jedna z úloh, ktorá sa robí zároveň pri kulminácii, keď budú zameriavané aj prietoky. Možno sa to dostane až k storočnej vode. Uvidíme.
Zažili sme už výšku Dunaja 1 040 až 1 050 cm, ako prognózujete?
Pokiaľ viem, takáto vysoká hladina minimálne 200 rokov nebola. Ale to hovoríme o hladine, nie o prietoku.
Zvládne Bratislava prílivovú vlnu, ktorá ju čaká?
Dúfam, že áno. Na to sme tu. Dochádza k ostrému testu a overeniu funkčnosti novovybudovanej protipovodňovej línie, pretože od jej výstavby takýto stav nenastal. Je to testovanie, overovanie a prípadne, ak sa ukážu na tej stavbe nejaké problémy, alebo podnety na jej zlepšenie, bude to priestor pre nás.
Máte už teraz podnety na zlepšenie systému do budúcnosti?
My sme navrhovali túto protipovodňovú líniu predovšetkým v tých úsekoch, kde riziko poškodenia alebo zaplavenia bolo najvyššie. Sú miesta, o ktorých vieme, že pri vyšších vodných stavoch by bolo potrebné robiť tiež protipovodňové zabezpečovacie práce, ale tie by sme robili klasickým spôsobom, ako sme to robili v minulosti. To znamená nie osadzovaním mobilných protipovodňových bariér, pretože na týchto úsekoch neboli vybudované, ale robilo by sa to umiestňovaním vriec s pieskom.
Plánuje sa teda, alebo nie do budúcnosti, rozširovať protipovodňovú stenu?
Z nášho hľadiska by sme uvítali, keby tu tie možnosti boli, aj by sme vedeli, kde a čo ešte zlepšiť, ale je to otázka financií.
Skúste byť konkrétny, o ktoré oblasti ide?
Napríklad po vyhodnotení tohto prietoku sa budú prehodnocovať navrhované parametre povodní. Ak si zoberiete úsek medzi Mostom SNP a Mostom Lafranconi, je možné všimnúť si, že rozdiel medzi hladinou vody a brehovou čiarou je malý. Ak by sme chceli zvýšiť mieru protipovodňovej ochrany, tak napríklad aj tam by sme mali urobiť podobné opatrenia, ako sa urobili v centrálnej časti Bratislavy.
Tam sa nebudovala protipovodňová línia?
Nie, ani sa o tom vtedy neuvažovalo, pretože sme robili tie najhoršie úseky. Na petržalskej strane je ochrana urobená na tisícročnú vodu. Ale napríklad ochranná hrádza Petržalka -- Wolfstahl, ktorá tam je vybudovaná, by sa po prehodnotení tejto situácie možno mala tiež upraviť. Nehovorím o vysokých zvýšeniach, ide o 20, 30 cm. Ale toto všetko budeme hodnotiť a navrhovať až po povodni. Je potrebné si uvedomiť, že povodeň neprechádza len cez Bratislavu, ale celým územím. Vyhodnocovať teda budeme až prechode celým územím.
Vzhľadom na to, ako to aktuálne vyzerá na nábreží Dunaja v centre Bratislavy, neuvažujete o zvýšení protipovodňového múru, ktorý tam stojí?
Nie, to je zbytočné. Tá výška sa dá nastaviť mobilnými hradidlami.
Máte v pláne vybudovať ochranné línie aj na dolnom úseku Dunaja?
Nie, tam to nie je potrebné, pretože tam sú vybudované ochranné hrádze, ktoré sú súčasťou sústavy vodného diela Gabčíkovo.
Zvláda Gabčíkovo túto situáciu?
Áno. Už v čase jeho projektovania sa s takýmito situáciami počítalo. Všetky konštrukcie, ktoré tam sú, či už samotné hrádze, elektrárne, plavebné komory, sú navrhované na podstatne väčšie stavy.
Očakávate, že sa budú takéto kritické situácie opakovať? Povodne sa v posledných rokoch vyskytujú pomerne často.
Áno, vyskytujú sa pomerne častejšie. Tak to vnímame, pretože predtým povodne dlho neboli, ale tu je potrebné si položiť otázku, čo je normálne, alebo čo je porucha. A to, či sa teraz vyskytujú povodne často, alebo práve nebol problém, že sa nevyskytovali. Povodeň je prírodný jav, ktorý sa vyskytuje, a s týmto treba počítať. Martina Tvardzíková Ruttkayová
StoryEditor