Dôvody na obavy pre Bratislavčanov nie sú, tvrdí Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku pre HN.
Ktorá časť Bratislavy je najviac ohrozená?
Voda sa z koryta Dunaja vylieva (včera poobede, pozn. red.) do medzihrádzového priestoru. To je priestor medzi brehom rieky a protipovodňovými múrmi určený na to, aby sa tam tá voda vyliala. Je to štandardná situácia, ktorá vzniká, keď je vodný stav vyšší, ako je úroveň brehov. Všetky oblasti sú na tom rovnako, pretože na celom úseku Bratislavy je postavená protipovodňová línia na úroveň storočnej vody. Táto dosiahnutá nebude, to znamená, že nebude potrebné ani zvyšovať v súčasnosti nastavenú úroveň mobilných ohradení. Jedine, kde je predpoklad storočnej vody, je dolný úsek Medveďova po Komárno a Štúrovo.
Majú sa toho ľudia obávať?
Ak by bolo nejaké riziko, nemohli by sme len tak čakať. Na základe aktuálnych informácií aj vývoja hladín na Dunaji nemáme dôvod na obavy, že by sa situácia vymkla spod kontroly. Ľudia by však v žiadnom prípade nemali chodiť do záplavového územia. Za protipovodňovými múrmi a hrádzami sa môžu pohybovať voľne.
Neplánujete hladinu Dunaja regulovať priehradou Gabčíkovo?
To sa veľmi nedá, lebo Gabčíkovo sa nachádza nižšie. Pokiaľ však ide o rozdelenie prietokov pod vodným dielom Gabčikovo, tak to sa tam deje. Na objektoch Čunova dochádza k rozdeleniu prietokov medzi prívodný kanál, ktorý vedie na vodnú elektráreň Gabčíkovo a potom do starého koryta Dunaja.
Ak by predsa došlo k nejakým škodám na majetku, budú peniaze pre postihnuté oblasti?
Hovoriť o poskytovaní prostriedkov na odstraňovanie škôd je nesprávny smer. Mali by sme sa baviť skôr o prevencii. Financie potrebné na odstránenie dôsledkov povodní sú vždy výrazne vyššie ako tie, ktoré by boli vložené do prevencie. Výrazne vyššie sú aj skutočné škody oproti tomu, ako sú uvádzané náklady na ich odstraňovanie. Okrem toho, aj keď sa škody odstránia, dostane sa to iba do pôvodného stavu, ako to bolo pred povodňou, nevylepšuje sa ten stav. Pri prevencii, naopak, pri výrazne nižších prostriedkoch investovaných do ochrany sa dajú urobiť významné protipovodňové opatrenia, ktoré potom prinášajú efekty.
Prostriedky, ktoré sa na podvodne vyčleňujú, sú dostatočné?
Určite nie. To nie je len budovanie nových protipovodňových opatrení, ale aj udržiavania už vybudovaných, a tie si žiadajú čoraz viac peňazí. Treba však povedať, že posledný rok ministerstvo robí opatrenia, aby suma na tieto účely bola vyššia. Navyše, využívanie zdrojov, ktoré sú predovšetkým z fondov Európskej únie, je orientované na prioritné stavby, ktoré zabezpečujú potrebnú ochranu. O ich účelnom využití nie je možné ani trošku pochybovať, lebo sú tam niekoľkonásobné ochrany.
Aká by bola dostatočná suma?
Ťažko v tejto chvíli povedať. Len ak sa bavíme o najnevyhnutnejších opatreniach, ktoré som spomínal, hovoríme o sume 650 až 700 miliónov eur, a pritom v tom nie sú všetky opatrenia, ktoré by bolo potrebné realizovať.