Tatino je pre mňa najväčšia hviezda, chcel by som byť ako on. Som pyšný, že môj tatino vyhral Gagarinov pohár. Bol som veľmi šťastný, že som sa ho mohol chytiť, tiež by som ho chcel vyhrať. Tiež hrávam hokej za Slovan a dal som si číslo po tatinovi. Som rád, keď mi tatino pred domom strieľa na bránu, alebo keď sa v izbe bijeme - raz som mu vybil zub, doteraz sa na tom smejeme. Chcel by som, aby na majstrovstvách vyhrali medailu. Je pre mňa veľkým vzorom.
Veľký a malý Roman. Hokejové duo Kukumbergovcov.
A takto vyzerá Romankov list v origináli.
Luka Radivojevič, 6 rokov
Môj tatinko je dobrý, keď má voľno, chodí so mnou na hokej a na ihrisko, hráme spolu človeče a hokej. Aj ja chcem byt hokejista, na hokej chodím od 4 rokov. Trénujem v Moskve a keď sme na Slovensku, trénujem v Trenčíne. Vždy pozerám tatinka, buď na štadióne alebo v televízore, najviac sa radujem, keď dá gól a keď vyhrávajú. A ešte sa mi páči, keď sa bije na ľade. Nerád prehrávam a vždy som nahnevaný :).
Kreslený tato. Branko Radivojevič.
Jakub Kopecký, 9 rokov
Najradšej som, keď so mnou tato hrá pred domom basketbal, alebo keď si kopeme loptu či hráme americký futbal. Tiež sa s tatom rád kúpem doma v bazéne, keď sa spolu bláznime a skáčeme šípky. Tiež rád chodím s tatom na jeho tréningy, keď hrajú doma a ja trénujem s tatom aj tatovými spoluhráčmi. Ja si tata vážim preto, lebo je na mňa dobrý a má ma rád, tiež sa so mnou hráva a bráva ma na ľad. Niekedy je na mňa prísny, ale mama hovorí, že to preto, lebo ma má rád, aby ma dobre vychoval.
Mladá hokejová krv v rodine Kopeckých. Jakub (vľavo) s bratom Tobiasom.