Ich rovesníci trávia dni zväčša v škole. Oni skôr v praxi. Štyri dni z týždňa sa učia narábať s mechatronickými obvodmi či mechanickými nástrojmi a na piaty deň sadajú do lavíc a zvládajú všetku teóriu. „Za rok, čo som tu, som sa naučil porovnateľnú časť toho, čo inak za štyri roky v škole,“ hovorí jeden zo žiakov František Jeck, keď ho na chvíľu odtrhneme od práce. Je jedným z 22 druhákov centra duálneho vzdelávania, akejsi školy, ktorú si pred rokom zriadila bratislavská automobilka Volkswagen priamo vo svojom areáli. A ujala sa. V tomto roku preto závod pridal dva nové odbory aj počet miest pre žiakov. A záujem bol enormný. Na 48 miest bolo až 500 uchádzačov. Nečudo – všetci z nich majú po dvojročnom štúdiu a zložení záverečných skúšok istú prácu. „V dnešnej dobe to je veľmi dobré,“ pochvaľuje si ďalší zo žiakov Juraj Vlček, ktorý má za sebou strojnícku priemyslovku, no s dvoma hodinami praxe do týždňa, ktoré na nej mal, by sa zrejme uchytil len ťažko.
Podobných príkladov duálneho vzdelávania je na Slovensku síce niekoľko, no stále ide skôr o výnimočnú záležitosť. Ministerstvo školstva pritom už viac ako dva roky sľubuje, že práve takéto projekty podporí priamo zákonom. Nový šéf rezortu Peter Pellegrini (Smer-SD) tvrdí, že v súčasnosti ho už finalizuje. Chcem, aby ho vláda schválila ešte do Vianoc, povedal pre HN.
Dostanú bonusy
Ako by to malo po novom fungovať? Podniky v rámci školskej praxe vo svojej prevádzke vyškolia žiakov zo spolupracujúcej školy. Zároveň tak získajú zaškolených zamestnancov v prípade, že ich budú niekedy potrebovať. A štát im dá za to výhody. „Bol by som rád, keby sa podarilo vyjednať odpočítateľné položky, ktoré by boli na osobu žiaka a na dĺžku jeho praktického vyučovania,“ uviedol Pellegrini.
Čítajte aj: Kto ešte využíva duálne vzdelávanie na Slovensku
Dnes pritom praxovanie žiakov na odborných školách kríva na obe nohy. Priveľa študentov mieri na gymnáziá a o odborné školy nie je záujem. A absolventi tých, ktoré sa zachovali, sú pre prax len ťažko použiteľní. „Navyše, podniky chcú už od čerstvých absolventov často aj niekoľkoročnú prax,“ uviedol štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš.
Duálne vzdelávanie sa pritom osvedčilo aj vo viacerých európskych krajinách. V Nemecku či Rakúsku dokonca pomohlo k zlepšeniu štatistík nezamestnanosti. Napriek tomu však exminister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) upozorňuje, že zákon a najmä úľavy pre školy treba nastaviť opatrne. Ak uprednostníme jeden druh vzdelania na úkor iného, v konečnom dôsledku to môže aj uškodiť, upozornil.
Plánujú rozšírenie
Napriek tomu, že pre firmy je dnes zapájanie žiakov do praxe či výroby pomerne drahé, v konečnom dôsledku je to niekedy jednoduchšie riešenie ako školiť si zamestnancov jednotlivo po prijatí do práce. Železiarne Podbrezová si preto otvorili vlastnú strednú školu, kde si v štyroch odboroch pripravujú budúcich zamestnancov. A podľa vlastníka železiarní Vladimíra Sotáka ide zatiaľ o úspešný projekt. Podobne reaguje aj Volkswagen. Ten síce naberá do školení žiakov, ktorí sú už po strednej škole, no takisto má so školeniami ďalšie plány. Postupne ich chce rozšíriť na ďalšie odbory. „Našou predstavou je, že nebudeme vychovávať pracovníkov len pre nás, ale aj pre iné podniky, napríklad pre našich dodávateľov,“ reagoval Albrecht Reimold, predseda predstavenstva spoločnosti.