V Bruseli sa postaral o mimoriadny úspech Slovenska. Šéf Európskej komisie José Barroso ho minulý týždeň ako prvého Slováka vôbec vymenoval za generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra. „Takto vysoko v nepolitickej funkcii žiadny Slovák v EÚ ešte nebol,“ hovorí pre HN Vladimír Šucha.

Predseda Európskej komisie José Barroso si vás vybral na kľúčový post šéfa Spoločného výskumného centra. Prečo padla voľba práve na vás?
Predpokladám, že Barrosa a komisárov presvedčila moja doterajšia práca zástupcu šéfa výskumného centra, ktorú som vykonával rok a pol. A práve na tento post zástupcu bol veľmi dlhý externý výber, na ktorý sa prihlásilo asi 80 ľudí z celej Európy. Bolo tam päť či šesť výberových kôl vrátane dlhého psychologicko-manažérskeho testovania.

Bol už vôbec niekedy Slovák v Bruseli na takejto vysokej pozícii?
V nepolitickej funkcii ešte nie. Samozrejme, najvyšší post medzi Slovákmi v Bruseli má podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ale to je politická funkcia. Členmi Európskej únie sme zatiaľ len desať rokov a na čele generálnych riaditeľstiev boli dosiaľ ľudia iba z dvoch nových členských krajín – dvaja Poliaci a jeden z Pobaltia. Tretím štátom sa teda stalo Slovensko.

Na čelo výskumného centra, ktoré v rámci bruselskej hierarchie zohráva úlohu európskeho ministerstva pre vedu, sa postavíte začiatkom budúceho roka. Čo budete mať na tomto poste pod palcom?
Naše centrum pokrýva oblasti výskumu od jadrovej bezpečnosti až po sociálne a ekonomické vedy. Sledujeme veci, ktoré budú určovať život každého jedného človeka v Európe o desať či 15 rokov. Týmto výskumom zároveň pomáhame vytvárať európske zákony. Ak mám byť konkrétny, momentálne sú to napríklad kvantové technológie. Práve tie v budúcnosti výrazne ovplyvnia inovácie a úplne nové technológie. Musíme byť na ne pripravení a prispôsobiť im aj legislatívu.

Celý rozhovor s Vladimírom Šuchom čítajte v utorkových Hospodárskych novinách.