Nielen mestské časti hlavného mesta volajú po peniazoch na cesty. S rovnakým problémom sa borí aj magistrát Bratislavy. Pod svojím patronátom má celkovo takmer 386 kilometrov komunikácií. Do ich opravy a údržby je schopný investovať len zhruba milión eur ročne. Hlavné mesto Českej republiky je na tom omnoho lepšie. Pri 2281 kilometroch, ktoré má v správe mestská firma Technická správa komunikácií, do zreparovania ciest investuje takmer 19-krát viac, čiže takmer 19 miliónov eur.
Podľa autora decentralizácie Viktora Nižňanského by dnes mohla Bratislava profitovať aj z toho, keby sa stala samostatným krajom ako Praha. To sa však nestalo. „Pôvodne som presadzoval variant štrnástich krajov plus jeden, v ktorom mala byť Bratislava samostatným vyšším územným celkom,“ hovorí Nižňanský na margo procesu vytvárania samospráv. Parlament nakoniec odhlasoval osemkrajový variant, ktorý v podstate kopíroval mečiarovské rozdelenie na kraje.
Plátanie dier v rozpočte
Deravé bratislavské cesty sú len odrazom toho, koľko je mesto schopné investovať do ich opravy a údržby. Stačí sa pozrieť na prepočet na kilometer. Naše hlavné mesto dáva na opravu jedného kilometra cesty takmer 2590 eur. Na porovnanie: Praha investuje do rovnakého kilometra zhruba trikrát viac,8300 eur. Podľa bývalého primátora Milana Ftáčnika by Bratislava potrebovala asi 25 miliónov eur, aby jej cesty dosiahli požadovanú kvalitu. „S takouto sumou by sa mesto vedelo vrátiť k rovnakému bodu cesty raz za 25 rokov, čo je požadovaná lehota,“ hovorí Ftáčnik. Podľa štúdie, ktorú si dali na magistráte urobiť počas jeho primátorovania, by sa pri výške investícií do ciest za posledných 10 rokov mesto dostalo k oprave rovnakého bodu raz za 350 rokov.
Problémov, prečo má Bratislava nedostatok peňazí, je hneď niekoľko. Súčasný primátor Ivo Nesrovnal chce plátať diery v rozpočte zdvihnutím podielu samospráv na príjme z dane fyzických osôb z dnešných 68 percent na 70,3 percenta. Pravdou je, že tento podiel klesol ešte v roku 2012 za vlády Ivety Radičovej. Jeho zvýšenie však presadil ZMOS už pred nástupom Nesrovnala. „Od budúceho roka sa zvýši percento, ktoré dostanú mestá a obce z podielových daní, na 70 percent,“ odpísali z tlačového odboru ministerstva financií na otázku, či majú v pláne nejaké zmeny vo financovaní hlavného mesta.
Ďalším opatrením na zlepšenie stavu financií v meste by malo byť aj zavedenie miestneho poplatku za rozvoj pre investorov, či prerozdeľovanie príspevku daní nie podľa Štatistického úradu, ale podľa registra obyvateľov. Bratislave totiž podľa sčítania, ktoré vedie Štatistický úrad, stále ubúdajú obyvatelia. Toto opatrenie už v minulosti navrhoval aj bývalý primátor Ftáčnik:„Číslo, ktoré používa štát na prerozdeľovanie financií, nezohľadňuje skutočný počet obyvateľov a Bratislava tak každoročne prichádza asi o 10 miliónov eur.“
Cezpoľní
Ďalšou ranou pre rozpočet sú aj „cezpoľní“, teda obyvatelia, ktorí v Bratislave žijú, ale nemajú v nej zriadený trvalý pobyt. Podľa odhadov magistrátu ide približne o 150-tisíc ľudí. Záležitostiam s trvalým pobytom v našom hlavnom meste sa budeme podrobnejšie venovať v zajtrajšom vydaní Hospodárskych novín.