„Na pomery Európskej únie na Slovensku nemáme veľa sudcov,“ píše sa v najnovšej analýze, ktorú vypracovalo združenie Sudcovia za otvorenú justíciu. Z údajov Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva spred štyroch rokov vyplýva, že máme 25 sudcov na stotisíc obyvateľov. Naproti tomu v Česku je to 29 sudcov a v Chorvátsku až 43. Podľa predsedníčky združenia Kataríny Javorčíkovej sa počas tohto volebného obdobia počet sudcov nemenil, no napriek tomu stíhajú vybaviť viac žalôb ako v minulosti. „V roku 2012 na 81-tisíc občianskoprávnych žalôb bolo 1 344 sudcov, v roku 2015 na 100-tisíc žalôb bolo 1 337 sudcov. Na viac prípadov tak bolo dokonca menej sudcov, ale priemerná dĺžka konania sa iba mierne zvýšila,“ tvrdí v analýze Javorčíková. V nej je za jeden z problémov súčasnej preťaženosti súdov označené aj nerovnomerné rozdelenie sudcov či nedostatok vyšších súdnych úradníkov. „Sudcovia sú príliš draho platenými funkcionármi na to, aby rozhodovali mnohé triviálne procesné rozhodnutia,“ dodáva predsedníčka združenia. Podľa analýzy by sudcovia boli od týchto úkonov odbremenení práve súdnymi úradníkmi. Zároveň by mali by oveľa viac času na rozhodovanie, štúdium judikatúry a právnych predpisov súvisiacich s prejednávanou vecou. Združenie v správe taktiež vymenúva najpálčivejšie problémy justície, s ktorými sa nová vláda bude musieť popasovať. Ide najmä o preťaženie súdov hromadnými žalobami nebankových subjektov, prehodnotenie či výberové konania zaručujú výber najkvalitnejších uchádzačov či zrýchlenie súdnych konaní a rekodifikácia hmotnoprávnych predpisov.
Čo čaká justíciu v novom volebnom období
Daniela Švecová
predsedníčka Najvyššieho súdu SR
Od nového ministra spravodlivosti očakávam, že podporí zmeny, ktoré navrhujem a ktoré by som nazvala zmenou zvnútra. Je potrebné, aby sa justícia začala meniť k lepšiemu sama vo svojich radoch. Na najvyššom súde potrebujeme oddeliť administratívu od výkonu súdnictva. Ja ako predsedníčka súdu som zároveň vedúcou služobného úradu, ktorý má samostatnú rozpočtovú kapitolu. Preto navrhujem zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu SR, podobne ako to je v prípade kancelárie prezidenta, národnej rady a ústavného súdu. Predseda súdu by sa tak navrhovanou zmenou mohol venovať základnej funkcii súdu, rozhodovacej činnosti, vrátane organizácie tejto činnosti.
Ďalšou navrhovanou zmenou je požiadavka, aby sudca najvyššieho súdu mal právo n...
Zostáva vám 85% na dočítanie.