Okresné a krajské súdy vybavili viac vecí, ako na súdy prišlo. To je hlavné posolstvo poslednej správy rezortu spravodlivosti k rýchlosti súdnictva v minulom roku. Podľa hovorkyne ministerstva Alexandry Donevovej súdy vybavili takmer 1,3 milióna vecí. „Je to o 23-tisíc vecí viac, ako im prišlo,“ hovorí Donevová. Vrásky im však spôsobuje zvyšovanie priemernej dĺžky konania v netrestných veciach. Najhoršie v medziročnom náraste obstála občianskoprávna agenda, kde dĺžka konania výrazne prekročila ročnú hranicu.
Problémom hromadné žaloby
Súčasných 14,4 mesiaca je najhorší výsledok od roku 2007, keď bol ministrom spravodlivosti súčasný sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin. Ministerstvo na to má svoje dôvody. „Je to spôsobené najmä tým, že súdy v minulom roku právoplatne ukončili tisícky starších, takzvaných hromadných žalôb spred troch rokov, ktoré až teraz vstúpili do štatistík. Občianskoprávnej agende nepomohlo ani zníženie počtu sudcov vybavujúcich toto odvetvie práva,“ vysvetľuje Donevová. S hromadnými žalobami majú problém nielen na krajských či okresných súdoch. Neprimeraný počet týchto žalôb evidoval aj najvyšší či ústavný súd, ktorý však do sústavy všeobecného súdnictva nepatrí. Jeho predsedníčka Ivetta Macejková pred časom pre HN potvrdila viac ako 60-tisíc podaní od jedinej právnickej osoby. Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko vidí priestor na zrýchlenie civilného konania v odstránení obchodných registrov spod pôsobnosti súdov. „Ak napríklad živnostenský register či kataster nehnuteľností nevedú súdy, nie je žiadny dôvod, aby sa súdy zaoberali obchodným registrom a venovali svoje kapacity administratívnym úkonom. Súdy majú rozhodovať a nie administratívne evidovať,“ hovorí pre HN Šamko.
Trestné konanie sa zrýchlilo
V trestnej agende podľa ministerstva už druhý rok za sebou pokračoval trend poklesu počtu odsúdených osôb. Rezort to pripisuje najmä celkovému pozitívnemu trendu znižovania kriminality na Slovensku. Čiastočne úspešný rok v tomto okruhu podčiarkol fakt, že sa toto konanie ako jediné medziročne zrýchlilo. Aj keď len o približne tri dni. Podľa sudcu Šamka skrátenie dĺžky trestného konania na súdoch možno pripísať tomu, že množstvo menej závažných prečinov sa vybavuje trestným rozkazom. Teda bez vykonania hlavného pojednávania. „Pomerne často sa využíva aj inštitút priznania viny, keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní prizná vinu podľa obžaloby a súd už ďalej nevykonáva dokazovanie týkajúce sa žalovaného skutku, ale venuje sa len otázke trestu, ochranného opatrenia či náhrade škody,“ dopĺňa Šamko. Tretím faktorom zrýchľovania konania je využívanie dohody o vine a treste. „Tú môže prokurátor uzatvoriť s obžalovaným a súd ju už len schvaľuje bez toho, aby vykonával dokazovanie,“ tvrdí sudca.
Podľa neho možno trestnoprávne procesy ešte urýchliť vhodnými legislatívnymi zmenami. Dlhodobo sa kritizuje, že organizovanú kriminalitu či najzávažnejšiu trestnú činnosť vybavujú len okresné súdy v sídle krajského súdu. Príkladom je Okresný súd Bratislava I, ktorý je na túto agendu sám bez pomoci iných bratislavských súdov. „Nemá to žiadnu logiku. Podstatou zmeny by malo byť to, že konanie o trestnom čine v zásade vykonáva okresný súd, v ktorého obvode došlo k spáchaniu trestného činu a je bez významu, o aký závažný trestný čin pôjde,“ navrhuje Šamko.
Rýchlejší a pomalší
Štatistiky rezortu spravodlivosti zároveň odhalili aj to, ktoré súdy majú práce najviac. Absolútnym lídrom v počte konaní je Okresný súd Levice, ktorý ako jediný zo všetkých neregistrových okresných súdov v minulom roku dostal na jedného sudcu viac ako dvetisíc vecí. Naopak, na samom konci rebríčka je dolnokubínsky súd s menej ako ôsmimi stovkami vecí na jedného sudcu. Koľko ich však jednotlivé súdy vybavia, podľa sudcu Šamka sa nehovorí o tom, aké zložité boli. „Je celkom jednoduché vydať napríklad mesačne dvadsať a viac trestných rozkazov a mať v štatistike dvadsať a viac vybavených vecí. Na druhej strane je možné, že sudca vykáže len desať vybavených vecí, ktoré musel prácne ,odpojednávať‘ a ktoré boli rozsiahle či právne náročné. Preto treba k štatistikám pristupovať s určitou rezervou,“ vysvetľuje Šamko. To, ako rýchlo jednotlivé súdy pracujú, možno podľa neho vysvetliť nielen napríklad lepším personálnym vybavením, nižším počtom došlých vecí, ale aj disciplinovanosťou procesných strán. „Často sú to práve ony, ktoré predlžujú súdne konanie. Príkladom je predkladanie dokladov o práceneschopnosti, účelové vymieňanie advokátov tesne pred pojednávaním či nepreberanie doručovanej pošty zo strany súdu,“ tvrdí sudca.
Hitparáda súdnych prieťahov
Fakty o súdnictve možno hľadať aj mimo lichotivých či poplašných štatistík. Prieťahy v konaní môžu byť vynútené povahou sporu, napríklad jeho zložitosťou. Na druhej strane sa často stretávame so zbytočnými prieťahmi, za ktoré obvykle môže súd. Niektoré trvajú desaťročia a doslova atakujú európske rekordy. Okresný súd Čadca vyrobil zbytočný prieťah v trvaní 29 rokov. Okresný súd Košice II spotreboval 26 rokov. 23 rokov konal Okresný súd Bratislava I a rovnako aj Okresný súd Rožňava. To nie sú jediné ani ojedinelé prípady zbytočne dlhých súdnych rozhodovaní. Štát za zbytočné prieťahy zistené Ústavným súdom SR platí nemalé peniaze. Len roku 2014 Okresný súd Čadca v jedinom konaní platil 114-tisíc eur. Okresný súd Košice I zaplatil v jedinom konaní 96 700 eur. Okresný súd Bratislava II v jednom konaní platil 81 200 eur, Okresný súd Bratislava I o málo menej – 80 100 eur. Hrôzostrašné sumy pokračujú nielen v prehľade roku 2014, ale aj v každom roku pred týmto rokom či po ňom.
